Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kto tu fajčí crack

30.08.2012 | Martin Jaroš

Diskusia (64 reakcií) Pravidlá diskusie

30.08.2012 | dendy

Z casti suhlasim, z casti nesuhlasim ... Ohladom tohto konkretneho sudu si myslim ze Apple vyhral opravnene - Samsung uplne zjavne a ocividne okopiroval vsetky doktnute veci od Apple .. Ak nejaka firma vlastni patenty ktore (ako niektori odporcovia verdiktu zvyknu argumentovat) ktore okopiroval zase Apple pri tvorbe iPhonu, maju priestor na to riesit to sudnou cestou ... pokial sa nikto taky nesiel je to len mutenie vody a prazdne argumenty ..

S cim suhlasim je ze patentovanie banalit (pozor - v pripade sporu Apple - Samsung neslo o ziadne banality ale klucove dizajnove a funkcionalne veci) ma a bude mat zasadny negativny vplyv na konkurencne prostredie, bude negativne ovplyvnovat trh a povedie k navratu k monopolom - takze by bolo naozaj dobre nieco urobit s patentovym pravom, sprisnit podmienky na udelenie patentu a obmedzit moznosti co sa patentovat da a co nie ..

30.08.2012 | grgo

Autor (podľa mňa) neargumentuje tým že Samsung okoproval alebo neokopíroval niečo od Apple. Ale diví sa nad tým aké triviálnosti (ktoré Samsung okopíroval) si Apple privlastňuje.

Toto je veľký posun od štandardne vnímanej patentovej ochrany. "Normálne" patenty väčšinou chránia netriviálnu vec, napríklad technológiu ktorá stojí za schopnosťou snímania viacderých dotykov na displeji. Ak však máte takýto patent, vystavujete sa riziku že niekto vymyslí odlišnú technológiu snímania a vy máte po hruškách. Lepšie je potom akonáhle vymyslíte takú technológiu začať patentovať triviálne veci ako pohyby prstami po displeji na zoomovanie, kopírovanie prednastavenej cesty na odomknutie mobilu a podobné triviality. Týmto efektívne odstránite konkurenciu na roky dopredu.

30.08.2012 | grgo

Dobrý článok, s ktorým v zásade súhlasím. Tiež som nad týmto prípadom uvažoval, a podľa mňa je to len dôsledok všeobecne nastupujúceho fenoménu "brandingu". Snahy firiem ako Harley Davidson na patentovanie zvuku ich motorky, či tu Applu na spracovanie zoomovanie na viacdotykovej obrazovke je v podstate snaha priniesť reklamnú manipuláciu zákazníka na ďalšiu úroveň.

Už nestačí aby sa chránilo logo či názov firmy, chcú to potiahnuť ďalej. Tak tu máme operátorov ktorí si v podstate uzurpujú farby, a máme výrobcov ktorí si uzurpujú tvar fľaše, spôsob ovládania celej kategórie výrobkov apod.

Toto je podľa mňa šedá zóna. Prečo by sme mali napomáhať firmám v ich snahe aby si svojimi marketingovými kampaňami cez monopolizáciu bežných vecí dokázali lepšie manipulovať emóciami zákazníka aby sa k ich značke lepšie naviazal a aby tak dokázali vytvoriť dočasný monopol ktorý nie sú schopní vytvoriť reálnou inováciou a zlepšením produktu?

30.08.2012 | dfx

Somarina na entu. Google okopiroval iOS a vytvoril Android. Samsung okopiroval nielen iPhone a iPad, ale este aj take veci ako balenie, nabijacku, Apple Store, ... .

Samsung kopiroval vsetko a len provokoval Apple. Rozhodnutie sudu je spravne.

Pred iOS nikto neprisiel s dvojdotykom dvoch prstov, co vycentruje text, ani s odrazanim stranky na konci alebo zaciatku dokumentu. Google aj Samsung mohli prist s valstnymi napadmi.

30.08.2012 | grgo

Keby len to! Samsung od Applu ukradol aj jeho ďalšiu kľúčovú inováciu - biele sluchátka: www.dealrepairs.com/samsung-galaxy-note-n7000-head­set-earphone-white_p2425.html

Aj vďaka takým zlodejom ako Samsung je Apple iba najbohatšou firmou na svete: http://technologie.etrend.sk/it-biznis/trhova-kapi­talizacia-applu-prekonala-rekord-microsoftu.html a trpí akútnym nedostatkom peňazí za ktoré by mohol svetu prinášať ďalšie obdobné prelomové inovácie. Takto má na konte len úbohých 110 miliárd dolárov v hotovosti: techcrunch.com/2012/04/24/apple-q2-earnings-apple-­now-has-over-110-billion-in-cash-reserves/

30.08.2012 | dfx

Samozrejme, uspech sa neodpusta. Bohateho mozno okradat, to je plne v sulade so politikou socialnej demokracie.

Apple uvazoval o tablete uz v roku 1987

http://www.youtube.com/watch?v=3WdS4TscWH8

V rokoch 1993 - 1998 predavali Apple Newton

http://en.wikipedia.org/wiki/Newton_%28platform%29­

http://www.applegazette.com/newton/apple-history-n­ewton-the-first-iphone/

http://en.wikipedia.org/wiki/Newton_OS

Samsung ani Google neprisli s nicim novym. Nepriniesli ziadnu inovaciu. Napriklad Microsoft so svojim windows phone dokazuje, ze smartfony sa daju robit aj inak ako len kopirova Apple. Podobne iny dizajn ma Nokia.

30.08.2012 | grgo

To nie je o úspechu. Hlavná rola patentovej ochrany je podpora tvorby inovácií, nie podpora nejakej divne videnej "spravodlivosti". Patenty sú formou regulácie, umelo vytvárajú vlastníctvo tam kde predtým nebolo. Takže váš argument o okrádaní bohatého je to isté akoby ste sa sťažovali že Steve Jobs z iba kvôli tomu že sa za života stal úspešným miliardárom "nespreavodlivo" prišiel o nárok na vyplatenie štátnej sociálnej dávky.

Vláda USA aj vďaka patentom umožnila aby firma Apple a jej inovátori neskutočne zbohatli. Inovácie sa im každému obrovsky vyplatili. Už aj jazyk ktorý používate o niečom vypovedá - "ukradnutie" myšlienky sa v inom kontexte nazýva učením. Firma Apple tak ako aj mnohé iné firmy zobrali ohromné množstvo nápadov ktoré existujú vo verejnej doméne, niečo k nim pridala aby vytvorila niečo odlišné, a rozprávkovo na tom zbohatla. Ja pokladám nárok ľudí aby táto firma aj naspäť do verejnej domény niečo vrátila za úplne legitímny.

30.08.2012 | dfx

Apple plati ludi a plati dane, tym prispieva do verejnej domeny. Apple vela penazi najprv investoval, nez sa dostal tam, kde je teraz. Kto by sa s nim delil o pripadne straty?

31.08.2012 | grgo

Apple požaduje od vlády podporu v podobe monopolizácie vecí ako pohyb prstov na displeji alebo zaoblených rohov. Toto nemá nič spoločné s tým koľko Apple investoval alebo koľko zaplatil na daniach, ak len nechcete povedať že Apple má s vládou USA nejakú dohodu že dane ktoré zaplatil doteraz si vyberie vo forme zvýšených tržieb od zákazníkov vďaka monopolizácii triviálnych nápadov.

Patenty nemajú za cieľ produkovať multimiliardárov. Majú za cieľ podporu inovácií. Apple bol megaúspešný aj bez takejto ochrany. Vďaka inováciám bol podľa predajov a ziskov dlhé roky najlepším producentom na trhu so smarphonami a tabletmi. Inovácie Apple v týchto oblastiach boli už odmenené úspechom a desiatkami miliárd dolárov pre investorov. Títo ľudia to dokázali, sú za vodou a celému svetu ukázali že "inovácie" aj vo forme zlepšovákov existujúceho sa oplatia.

Táto éra sa však končí tak ako sa konkurencia adaptuje na zmeny a prináša niečo naviac alebo to isté ale lacnejšie. Namiesto patentových sporov o tom kto vymyslel odmknutie telefónu gestom by sa v Apple mohli radšej sústrediť ako zopakovať predbehnúť konkurenciu v iných segmentoch. Peňazí na to rozhodne majú dosť, tak nech sa ten ich inovačný génius prejaví.

Roman kanala hovorí o tom ako Apple priniesol obrovské množstvo inovácií, tak nech sa páči, nech chlapci zamakajú a prinesú ďalšie. Ak pri tom ešte viac zbohatnú som za. Ryžovanie na triviálnych nápadoch a blokovanie konkurencie (áno, dokonca aj tej z Číny, Kórei alebo aj z Pakistanu) za "inováciu" rozhodne nepovažujem.

31.08.2012 | Miro Biba

Nemyslím si že by investovali veľa peňazí do "mäkkého odrážania" stránky na konci textu, alebo zaoblených rohov na kvádri. to prvé vám naprogramujem aj ja za pol hodinku a to druhé spraví šikovný stolár zrovna tak rýchlo.

Patentovú ochranu si zaslúžia komplexné technické riešenia, alebo časti zdrojového kódu. Mäkké odrážanie má aj šuflík v kuchynskej linke a nemyslím si že by Applu mal Decodom platiť za patent. Pokiaľ niekto neskopíruje zdrojový kód na takúto triviálnosť, ale naprogramuje si to sám, tak je to pre mňa úplne čisté.

03.09.2012 | vlado4

Ad Miro Biba
Plný súhlas.

30.08.2012 | Roman Kanala

Firma Apple nebola vždy bohatá, ale okrádaná bola odjakživa. Celý MS-DOS 95 je postavený na ukradnutom kóde. Ešte tam boli aj debugové hlášky o Mac Scrapbook a o toolboxe s copyright Apple. Samsung sú technologicky trochu pokročilejší Čiňani, ale mentalitou je to Čína. Pre nich duševné vlastníctvo neexistuje, aj keď teoreticky by ho už mali rešpektovať. V OCDE sú už od 1996.
 
Firma Apple napriek všetkým inováciám takmer zakapala. Odvtedy sú úplne paranoidní a chovajú si svorku veľmi zlých a agresívnych právnikov, ktorých pustia na každého, čo im lezie do kapusty. Apple je známa opacitou a tajnoskárstvom ako v nejakej trojpísmenkovej americkej agentúre. To nie je náhoda. Informácia už raz vypustená sa nedá vziať späť a spôsobené obchodné škody sú nevratné. Aj preto si Steve Jobs rezervoval prezentáciu výrobkov ako veľké prekvapenie na konci vystúpenia: "Ah Yes, One More Thing".
 
Vykradnutie tisícov riadkov kódu sa nenazýva "učením", je to vykrádanie kódu.
 
Apple do verejnej domény už vrátila strašne mnoho. Napríklad myš, RS422, SCSI, sieťové protokoly, diskety 3.5", LaserWriter, okienka s goaway box, koherentné uživateľské rozhranie, USB, FireWire, CD-ROM, koncept počítača "all in one", koncept prenosného laptopu, kovový obal laptopu ako chladiace teleso, koncept veľkého pomalého ventilátora a vzdušných prúdov krížom cez celú mašinu. Toto všetko sú veci, ktoré existujú vďaka Apple Computer. Niektoré boli vynájdené v Apple, iné v Xeroxe, Sony, Intel, či inde, ale zásluha Apple je
1. v ich používaní tak, že sa potom široko rozšírili a stali sa štandardom
2. funkčne koherentné zosúladnie hardwaru a softwaru tak, že spolu dali nový užívateľský zážitok a umožnili používanie zložitých technológií aj laikom
 
A to nie je málo. Všetko vďaka vízii, inováciám a nadšeniu pri ich technickej realizácii.

31.08.2012 | trotter

Firma Apple hlavne na začiatku spolu s MS vykradli Xerox. Takže na ich mieste by som čušal a šúchal nohami.

A MS-DOS nie je postavený na ukradnutom kóde (mimochodom, MS-DOS 95 ani neexistuje), a ak hej, tak MS s tým nič nemá, lebo Microsoft DOS nevyvinul, ale ho iba kúpil a následne predával do IBM počítačov. Navyše, vtedi mali IBM a Apple rozdielnu architektúru, takže kopírovať DOS od Applu by malo asi taký zmysel, ako kopírovať Windows 7 na ARM procesory, ktoré sú v mobiloch. Inak povedané, aj tak by to bolo treba napísať celé odznova.

31.08.2012 | Roman Kanala

Ako Apple vykradli Xerox? Ešte keby sme tak vedeli, o čom to točíme, však... Myš vznikla začiatkom 60-tych rokov ako jedna z alternatív pre pozičný nástroj (pointing device) na zadanie NASA v Stanford Research Institute a patent bol udelený v roku 1970 vynálezcovi menom Dr. Douglas Engelbart. http://www.dougengelbart.org/firsts/mouse.html
 
MS-DOS je od začiatku založený na cudzom kóde, ktorý je buď kúpený, alebo kradnutý. MS-DOS 95 je založený na vykradnutom toolboxe. Ten kód vtedy ukradol jeden šialenec, že vraj ide o spoločný majetok ľudstva. MS-DOS to použil do svojho výrobku, lebo MS-DOS bol šmejd. Ale veľmi to nedržalo pokope a MS-DOS stále mrzol. To sa trochu zlepšilo, až keď MS-DOS prišiel vo verzii NT, ktorý mu urobil jeden chlapík z Digitalu, čo predtým robil VMS. Ale mu skrátili lehoty, aby to už bolo čím skôr vonku, lebo MS-DOS 98 bol nestabilný až nepoužiteľný. Tak musel veľa vecí ušudiť a MS-DOS ostal šmejd. MS-DOS dodnes nemá poriadny filesystém a borí sa s C:\
 
Firma Apple prišla s prvou použiteľnou myšou začiatkom 80-tych rokov, ktorá bola prvá komerčne dostupná myš. Licenciu si kúpila za 40 tisíc dolárov, čo znamená, že v Xeroxe ani netušili, aké poklady majú zašité v zásuvkách. A tak to ostalo dodnes, Xerox zbabral využitie skvelých vynálezov ako fotokopírka, toner, a mnoho ďalších. Apple naopak je leader v tvorivosti pri použití pokročilých technológií - spomeňme len floppy 3.5 palcov, sieťovanie, koncept DTP, farebnú obrazovku, CD-ROM, USB...

31.08.2012 | grgo

Apple okopiroval od Xeorxu jeho graficke rozhranie z pocitaca Xerox Alto, v time dokonca pracovali byvali zamestnanci Xeroxu. Microsoft potom na oplatku okopiroval Apple. Strucna historia je aj na Wikipedii: http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_the_graphi­cal_user_interface

K tym dalsim veciam, USB bolo vynajdene Intelom, takisto ako aj multitouch technologia bola vynajdena inymi firmami. Apple je vyborny v tom zobrat napady niekoho ineho okopirovat ich a vylepsit a uviest ich do praxe. To vsak nie je uplne to co si ludia vseobecne predstavuju pod pojmom "inovacia". Vacsinou ludia proces spenazenia napadu ineho cloveka oznacuju ako "kradnutie napadov".

Lebo v takomo style potom inovuje aj Samsung. Zrejme ponuka svojim zakaznikom nieco viac oproti Apple. Mozno je to nejaka funkcionalita, mozno je to cena produktu. Princip akym operuje je vsak ten isty ako pouziva Apple.

31.08.2012 | Roman Kanala

Apple ponukol Xerxu akcie pri IPO, teda ponuku pri nástupe na burzu. Teda nič neukradli. Myš bola použitá s licenciou. USB nebolo vynájdené v Inteli, ale konzorciom firiem Compaq, DEC, IBM, Intel, Microsoft, NEC, Nortel. Na rozdiel od SCSI tam Apple nebolo. MS-DOSovia ho spočiatku nepoužívali. Rozšírilo sa až vďaka Apple, keď iMac už nemal floppy, len CD-ROM a bolo treba používať externé floppy s USB. Zároveň boli klávesnice a myši ADB (Apple Desktop Bus) nahradené USB. Bez Apple by USB ostalo v zásuvkách. Podobne aj SCSI, CD-ROM a mnoho ďalších technológií.
 
Samsung sú zlodejíčkovia. Sú to Číňani, čo rešpektujú len materiálnu vec, ale nie duševné vlastníctvo. Pritom Kórea už podpísala všetky medzinárodné dohody a je členom medzinárodných organizácií.

31.08.2012 | grgo

USB ako technológiu vyvinul Intel vo svojom Intel Architecture Lab spolu s ďalšími technológiami ako AGP alebo PCI.

Ale v podstate to pre mňa nie je zaujímavé. Aj keby sa Apple nikdy nikým neinšpirovali a ich laboratória by boli umiestnené na odvrátenej strane mesiaca bez akejkoľvek komunikácie so svetom, argumentu že triviality sa nemajú dať patentovať to neuberá na sile.

Vaše predsudky o Číňanoch si nechajte pre seba, to nemá s týmto nič spoločné. Tento spor môže mať dopad na všetky telefóny na platforme android nielen tie od Samsungu.

31.08.2012 | Roman Kanala

Áno, tentokrát máte pravdu, USB vznikla v labáku Intelu, ale norma bola špecifikovaná v spolupráci viacerých partnerov. Podobne tomu bolo kedysi aj s rozhraním SCSI, alebo potom s páskami LTO. Dnes už nie je dobré robiť proprietárne riešenia, skôr konsenzuálny štandard, lebo ten bude potom ľahšie adoptovaný všetkými.
 
Nepoteším Vás, nie som fanúšik Androidu a nebudem ľutovať, ak by bol hoci zakázaný. Nie je to BSD ako iOS, ale Linux a vzal si veľa chránených vecí protiprávne. Raz to muselo prasknúť.

31.08.2012 | grgo

Inak nie že by na tom záležalo, ale len tak zo srandy som si pozrel aj tie dalsie inovacie ktore pripisujete Apple:

CD-ROM: technológia CD bola nezávisle objavená firmami Philips a Sony ešte v 70tych rokoch a zápis binárnych dát na CD nosič bol štandardizovaný týmito firmami v roku 1980. Nie je pravda ani to že by Apple nejako revolucionizovala CD-ROM. Najväčší priekopník bola Amiga CDTV, prvý počítač s CD-ROM ešte v roku 1991

Floppy disk vynašlo IBM ešte v 70tych rokoch 3,5'' diskety zaviedlo Sony v 80tych rokoch, štandard prevzalo viacero výrobcov, však bolo to omnoho lepšie zariadenie ako staré diskety hlavne svojou odolnosťou že takže apple-neapple tento formát by sa presadil tak či tak.

O farebnej obrazovke sa snáď ani nemusíme baviť. To že ju "vynašiel" Apple, alebo že by sme bez Apple teraz pracovali na čiernobielych monitoroch je absolútne zcestné.

Ak by som z toho mal vyvodiť nejaký záver tak je to ten, že ste prehnane nekritický k firme Apple a prisudzujete jej vlastnosti ktoré nikdy nemala. Ak by som mal Apple pochváliť za "inováciu", tak je to skôr ich marketing ktorí dokáže inak rozumným ľuďom spôsobiť tento syndróm.

31.08.2012 | Roman Kanala

Viete, niečo iné je prečítať si o technológii na wikipédii a niečo iné byť pri tom od jej zrodu a sledovať to všetko. MS-DOS mal papierové diskety ešte dlho potom, keď Mac mal "mikrodiskety". Tak sa im vtedy hovorilo. Ešte aj formát bol iný, Apple malo 400 (single side) a 800 kB (double side) kým MS-DOS 720 kB, lebo tam bola konštantná uhlová rýchlosť, ale Mac mal konštantnú hustotu zápisu. Apple potom prišlo so SuperDrive na 720, 800 a 1440 kB, čo bolo už kompatibilné s formátmi MS-DOS a mohlo slúžiť na výmenu dát. Výrobcov mechaniky bolo mnoho, ale montovalo sa len do Apple Mac.
 
Podobne aj CD-ROM. MS-DOSovia sa len čudovali, načo niečo také môže byť dobré. Predtým bolo CD len na hudbu. Mac II to mal od 1987. Pre MS-DOS sa to rozšírilo tak o 5 až 10 rokov neskôr.
 
Obrazovka Mac mala 72 dpi, kým MS-DOS mal hardwarové normy ako Hercules, MGA, CGA, VGA. Mac mal rovno VGA 640x480 a nebola to hardwarová norma, ale veľkosť obrazovky určovala počet pixelov tak, aby bola zachovaná hustota 72 dpi.
 
Macintosh nie je len obyčajný výrobok. To je niečo tak vpredu na svoju dobu, že to je kultový predmet. Apple robilo aj Hypercard koncom 80-tych rokov, čo bol predchodca navigácie Web, alebo Newton s PowerPC 601, čo bol predchodca tabletu ešte v 1992. Predbehli svoju dobu o 20 rokov a svet k tomu musel dospieť znovu a ešte raz.

31.08.2012 | grgo

Mimo ste práve vy. To že sa k vám náhodou ako prvé dostalo niečo od Apple neznamená že to Apple aj vynašlo.

Tak napríklad Macintosh II sa (podľa wikipédie) začal predávať v Marci 1987. V Apríli 1987 vydalo IBM na trh počítač IBM Personal System/2, ktorý mal napodiv 3,5'' disketovú mechaniku podporujúcu 1440 KB diskety, VGA ktorá podporovala 16 farieb pri rozlíšení 640x480 (to isté ako 4bitová verzia Mcintosh II).

Postaviť vedľa seba tieto dva veľmi podobné počítače a tvrdiť že Apple bol revolučný lebo podporoval 256 farieb pri rozlíčení 640x480 namiesto IBMáckych 16 farieb je už úlet.

Kultovým predmetom sa stalo veľa vecí. Ja si napríklad pamätám na kultový gumák ZX Spectrum od Sinclairu, to však neznamená že ho mám položený na oltáre a každý deň sa mu klaniam.

31.08.2012 | Roman Kanala

Ak veľmi chcete, dá sa to povedať aj inak. Apple nepoužíva šmejdové technológie, šmejdové riešenia. Apple použilo len to najlepšie, čo sa dá za peniaze kúpiť. Čo sa nedalo kúpiť, skonštruovali sami.
 
Inak povedané, Apple nikdy nemalo papierové diskety, všetky modely Mac mali len 3.5 palcové. MS-DOS mal v tom čase väčšinou papierové diskety a 3.5 palcové boli výnimkou. Deskop publishing nebol možný na 16 farbách, ale na 256 už áno. V tom čase (a ešte roky potom) som hovoril, že Mac má v porovnaní s MS-DOS jednu zaujímavú vlastnosť: že funguje. A navyše sa z neho dá aj tlačiť.

31.08.2012 | Libor Beenyi

Podobnou logikou by sa dal odstavit aj Linux ci Internet. Otazkou clanku je, nakolko chrani patent vyrobok (firmu) a kde je hranica chranenia "myslienky".

Myslim, ze automobilovy priemysel riadeny touto filozofiou by sa nikde nedostal. Stacilo by si patentovat koleso ci sposob zastavenia automobilu brzdenim.

Variacie systemu iDrive sa nachadzaju v lubovolnych znackach a BMW to ignoruje. Hned ak by aj Dacia vyrobila kopiu patkovej rady, myslim ze s predajom BMW by to nepohlo a to prave preto, ze myslienka nie je vsetko, ide aj o realizaciu, kvalitu a o ducha vyrobku ci znacky. Niekto nekupuje auto, ale BMW, ci Audi - niekto chce zasa osobny dopravny prostriedok iny zasa prepravny prostriedok. Preco branit jednym alebo druhym vyuzivat existujuce myslienky (kopec veci sa vykradlo z kamionov a nebolo to na ukor ich predaja)?

Inac, takto som si predstavoval Apple - ako premiovu znacku, ktorej zakaznici nekupuju vyrobky ale image. No posledne sudne spory ho skor radia do kategorie, kedy si firma chrani "to malo" lebo citi, ze viac mat uz asi nebude... RIP Steve.

31.08.2012 | Roman Kanala

Práveže zúrivý a sverepý boj proti Androidu bol Steveho odkaz. On ak by ešte žil, možno by sa pokúsil o nepriateľské odkúpenie google. To nie je o inovácii, to je "déjà vu", ako keď MS-DOS vykradol toolbox.

03.09.2012 | vlado4

Čo máte stále s tým DOS-om?
Vy ste ustrnuli v roku 1994?
OD roku 1995 tu je Windows bez DOS-u a to už je 17 rokov. V počítačovom meradle celé veky.
A algoritmus vyhľadávania Google a Google translator je asi tiež rozšírený vďaka Apple, že? :-))

03.09.2012 | vlado4

Ad Roman Kanala
Ďalší bezmedzný obdivovateľ Applu.
Čitate si po sebe, čo píšete?

O pár príspevkov hore píšete:
Apple do verejnej domény už vrátila strašne mnoho. Napríklad myš, RS422, SCSI, sieťové protokoly, diskety 3.5", LaserWriter, okienka s goaway box, koherentné uživateľské rozhranie, USB
a tu, že USB nebolo vynájdené v Inteli, ale konzorciom firiem Compaq, DEC, IBM, Intel, Microsoft, NEC, Nortel. Na rozdiel od SCSI tam Apple nebolo.
Tak ako to bolo s tým USB a Apple?
Bez Apple by sa USB nerozšírilo? Ani CD-ROM?
:-)))
Haha
Ja si myslím, že aj mobilné telefóny sa rozšírili vďaka Apple :-))

31.08.2012 | trotter

S posledným odstavcom absolútny súhlas. Presne preto som proti patentom, aby to, čo spravilo Apple, mohli spraviť aj ostatné firmy, aby som z toho ja, ako zákazník, mal úžitok.

30.08.2012 | al0

ked to povie apple fanboi, tak to tak asi bude..

30.08.2012 | hulo11

To myslíte vážne? Naozaj obhajujete patentovanie si pohybov prstov(resp. gestá) po obrazovke? Čomu to pomôže, akú to má výhodu pre výrobcov a spotrebiteľov? Mňa vždy rozčuľovalo, že každý mobil má iný konektor nabíjačky, inú kombináciu kláves(alebo gesto) pre zamykanie klávesnice, že na dotykovom(súkromnom) Samsungu sa zvonenie vypína inak ako na dotykovej(služobnej) Nokii. Že na Fiate Punto sa zapínajú svetlá, stierače a radí spiatočka inak ako na Škode Fábia. Ako spotrebiteľ preferujem jednotnosť. Integrovanie micro USB portu pre nabíjanie v skoro všetkých nových telefónoch, podpora micro SD kariet a 3,5mm jack pre slúchadlá je podľa mňa cestou správnym smerom.

30.08.2012 | dfx

Ano, myslim to vazne. Ved tak to ma byt. Ved nech si kazdy zakaznik kupi to, co mu najviac vyhovuje. Cim viac bude vyrobcov a cim viac roznych rieseni ponuknu, tym lepsie pre zakaznika. Preco ma byt dovolene, aby jeden vyrobca kopiroval vyrobky ineho vyrobcu a ani mu neplatil za riesenie. Google nicim vlastnym neprispel na trhu smartfonov. Vsetko len okopiroval od Applu. Zakaznik by mal zaplatit za original a neplatit za kopiu ineho produktu. Napriklad Microsoft prisiel tiez s vlastnym riesenim a nekopiroval iPhone.

Apple siel svojou cestou, dokonca kupil firmu Fingerworks, ktora uz mala nejake patenty tykajuce sa dotykoveho ovladania a minimalne 5 rokov vyvijal vlastne riesenie, nez predstavil prvy iPhone. Malokto vie, ze najprv vyvijali v Apple iPad a az neskor Steve Jobs rozhodol, ze to musia zmensit a vyrobit telefon. Apple platil vlastnych ludi za pracu, zaplatil za dalsie firmy a ich napady a patenty, tak ma pravo na patentovu ochranu. Ved v tom je podpora napadov a inovacii, ze su patentovo chranene a oplati sa vyvijat vlastne inovativne riesenia.

31.08.2012 | M. Coplas

"Google nicim vlastnym neprispel na trhu smartfonov. Vsetko len okopiroval od Applu."

Nuz tak to moc Android nesledujete. Hned mi napada napr horna notifikacna lista atd. Staci sledovat raz rocne Google IO konferenciu a hned vidno, cim sa zase potom Apple inspiruje... A ak pride 7palcovy iPad, co potom? Zase len inspiracia konkurencioou, kde najma Kindle Fire ukazal potencial takychto zariadeni.

A multitouch na zoom si pamatam napr z filmu Minority Report atd... Daaaaavno pred iPhone...

30.08.2012 | Roman Kanala

Kedysi bolo treba na zoom kliknúť na zoomovacie okienko s pluskom, vrátiť sa na miesto, ktoré bolo treba zväčšiť a opakovane klikať a klikať, kým sa nedosiahlo požadované zväčšenie. Teraz treba "chytiť" objekt dvoma prstami a natiahnuť ho. Jasne, to nie je nič nové, tak sa to robí v realite. Ale nie v počítačovom rozhraní. Práve simulácia prirodzených vecí v počítačovom rozhraní tak, že sú úplne intuitívne, to je tá ozajstná inovácia Apple.

30.08.2012 | trotter

"Keď sa sudkyňa Lucy Koh pýtala právnikov jablkovej firmy, či fajčili crack, mala otázku smerovať inam: na úradníkov, ktorí vôbec prijímajú patentové prihlášky na triviálnosti, ako je vycentrovanie obrazovky a bohvie, možno raz i na samotnú hmotnú podstatu výrobku."

Táto kritika je úplne mimo. Je dobre známe, že americký patentový úrad proste nemá dosť ľudí na posudzovanie patentov (http://www.theatlantic.com/business/archive/2012/0­7/why-there-are-too-many-patents-in-america/259725­/), preto sa stávajú takéto lapsusy. Inak povedané, patenty na oblé rohy nie sú inherentnou súčasťou regulácie, ale dôsledkom nedostatnočnej implementácie.

S článkom inak absolútne súhlasím a článok by bol argumentačne rovnako kvalitný bez tohoto kopnutia si do "veľkého štátu". Tak nerozumiem, prečo to tam muselo byť.

30.08.2012 | trotter

Pardon, zabudol som na zlobu, ktorú robia zátvorky s linkami, preto pripájam link ešte raz: http://www.theatlantic.com/business/archive/2012/0­7/why-there-are-too-many-patents-in-america/259725­/

30.08.2012 | Roman Kanala

Vďaka za ten link. Škoda, že nebol už súčasťou článku.
 
O čo ide: autor, sudca v mnohých patentových sporoch a profesor na Chicago Law School, hovorí o príčinách súčasného stavu a navrhuje riešenia:
- skrátenie patentového ochranného obdobia na všetko, čo nemá tak peňažný charakter ako farmaceutické patenty
- povinné licencie patentov
- zrušenie poroty pri patentových sporoch (porotcovia sú často ušmudlaní psíci čo ničomu nerozumejú)
- zákaz patentových trollov, čo len zbierajú patenty bez ich vlastného použitia, všetko za účelom obchodovania s patentmi, a prinútenie držiteľa patentu ho využívať, lebo inak prepadne
- vzdelávacie kurzy pre sudcov špecializovaných v patentových sporoch

30.08.2012 | hulo11

Ak je niekomu ľudskou chybou priklepnutý patent na zjavnú trivialitu, mala by existovať aj možnosť ho zrušiť - napríklad súdom pri jeho vymáhaní.

31.08.2012 | Roman Janciga

Na firme Apple je zaujimava najma miera, s akou je schopny spotrebitel sa zosobnit s tovarom beznej spotreby ako napr. mobil ci pocitac. Podobne, vnimanie umrtia sefa tejto firmy ako udalost osobneho charakteru dokazuje, do akych sfer je schopny spotrebny kapitalizmus v mysleni spotrebitela zajst. Spor o patenty, ako je vidno aj na mnohych inych diskusnych forach, je potom vnimany nie ako spor obchodno-odborny, ale ako moralno-osobny. Pozaduje sa vyhranenie a odsdudenie na urovni subjektivneho pocitovania spotrebitela produktov Apple, cim sa manifestuje vernost a spolupatricnost firme.

31.08.2012 | Roman Kanala

Majitelia Mac mali kedysi pocit výlučnosti oprávnene, lebo platili vyššiu cenu a museli bojovať proti nevraživosti MS-DOS a MS-DOSov. Napríklad Mac IIfx stál okolo 18-20 tisíc frankov. Ako byt v Bratislave. Okrem toho grafické rozhranie bolo ozajstnou revolúciou.
 
Dnes sú počítače lacné, iPhony lacné, ale Apple stále má tú auru ezoterickej exotičnosti. Steve Jobs miloval rolu guru. Kriticky uvažujúci užívatelia nestrávili množstvo ťahov Apple, keď sa zachovali ako škaredí zlosyni, napríklad pri programovanej životnosti bateriek iPodu, keď baterky zdochli po uplynutí záruky a boli priletované a obal sa pri otváraní zničil. Až po súdnom procese zo strany spotrebiteľov bol iPod opraviteľný a baterky vymeniteľné.
 
Ale ľudia sú iracionálne stádo a Apple to vie využiť. Na druhej strane skúste nájsť akýkoľvek pôvab pri laptope Lenovo, alebo šarm MS-DOS...

31.08.2012 | Roman Janciga

1. "pôvab" je subjektivna kategoria t.j. budu ludia, ktori vidia povab aj v produktoch inych firiem nez Apple,
2. osobne nehladam pôvab v pocitaci ani telefone

31.08.2012 | Roman Kanala

Práve Apple je firma, ako ste správne podotkli, kde užívateľ má pocit, že je niečo viac, než obyčajný spotrebiteľ. Pocit výlučnosti, pocit prispievania k celosvetovému hnutiu revolucionárov, ktorí menia svet k lepšiemu. IBM robí hranaté traktory, ktoré majú dobré benchmarky a je to najlepší hardware na Javu a veľké databázy, ale človek nepocíti tú radosť to zapnúť a sadnúť k tomu.
 
Keď sme už v osobnej rovine, môj prvý Mac bol 512KE niekedy v 1985. Keď v 1987 prišiel Mac SE, tak som doň dal 4 MB RAM a prenášal fortranové výpočty z mainframe. MS-DOSovia sa smiali, načo niekomu môže byť viac, než 640 kB. Keď som im ukázal CD, tak sa MD-DOSovia čudovali, načo môže niekomu byť 600 MB dát na nosiči. Dnes mám Mac, lebo to je najlepší hardware, na ktorom môžem mať virtuálne mašiny a ide na tom všetko: aj MS-DOS, aj Linux, aj OpenBSD. Ak chcem, hoci aj všetko naraz. Teším sa, že Mac má awk a perl a mysql a môj obľúbený shell zsh. Vadí mi, že si nemôžem prekompilovať kernel, ako by som chcel, ale to sa dá prežiť. Aj LaTeX používam na Mac. Mám aj staré filesy, ktoré sa dajú otvoriť len na Mac. Ale nemám ani iPod, ani iPhone, ani iPad a stačí mi stará Nokia. iOS mi nechutí. Nemá tty a gcc.

31.08.2012 | Roman Janciga

To, ze spotrebitel uprimne nadobudne presvedcenie, ze vdaka predmetu vlastnej spotreby je niecim viac, nez len spotrebitelom je dosledkom slabej schopnosti vnimat marketing ako marketing. Podobna je situacia, ked niekto pitim konkretneho nealkoholickeho napoja nadobudne presvedcenie, ze sa stava v istom zmysle podobnym hviezde NBA ci MTV. Taky Marcuse to v Jednorozmernom clov. vystihuje celkom presne: ludia sa zacali vo velkej miere vnimat prostrednictvom toho co spotrebuvavaju a preto je spotreba meradlom toho, kto je kto. Hrdy uzivatel Applu sa povysenecky pozera na uzivatelov Androidu, t.j. medzi ludmi sa robia bariery a vznikaju nedorozumenia na zaklade !!mobilneho telefonu!! .

31.08.2012 | Roman Kanala

Tu netreba miešať entuziasmus a snobizmus. Výrobky Apple nie sú len spotrebný tovar ako iný, sú nositeľom "message", a sú spotrebitelia-snobáci ako Fico s jeho sociálnymi hodinkami, no sú aj nadšenci, ktorí sa cítia ako zvestovatelia evanjelia. Ja tiež, keď vidím nejakého MS-DOSa, tak doň rýpem, až kým si nekúpi svoj prvý Macintosh. Nikto z nich mi to dodnes nezazlieval. Naopak, mnohí sa sami stali zvestovateľmi "pravdy" a "dobra" v počítačoch.
 
Používanie výrobkov Apple je v plnom súlade s princípmi "ethical computing":
1. ABM - Anything But MS-DOS
2. NP2B - No Penny To Billy
 
No a Android je fakt len kópia iOS. Lenže iOS nie je pod licenciou BSD či GPL a nemožno si z neho len tak hocičo vziať a predávať za peniaze.

31.08.2012 | Miro Biba

Roman, tak poďte rýpať do mňa :) aj keď ja už svoj prvý apple mám. Konkrétne iPod Touch. Keď som ho prvýkrát rozbalil a naštartoval tak som sa tešil ako dieťa na Vianoce... až kým som si doňho nechcel nahrať nejaké veci - na to treba nainštalovať špeciálny soft (iTunes). Čize napríklad ak na služobnom kompe nemáte admin práva tak si nenahráte ani fotku z teambuildingu... môžete si ju akurát poslať mailom. A dostať doňho nejaký formát čo iTunes nepozná, napriklad pdf-ko alebo doc, nehrozí vôbec. Ešte najlepšie sa s ním dalo dohodnúť keď som spravil jailbreak a pripojil ho cez Linux cez OpenSSH

31.08.2012 | dfx

Samozrejme, ze pdfko sa da dostat do iPodu touch aj do cohokolvek s iOS. Musi sa kopirovat pre konkretny program, ktory pdf umoznuje prezerat alebo editovat.

Mimochodom, toto obmedzenie je sposobene tym, ze hudobne spolocnosti sa obavali, ze ludia budu moct kopirovat hudbu z iPodov na ktorykolvek pocitac cez usb, tak si vynutili taketo obmedzenie. Ak chcel Apple predavat hudbu, tak musel na to pristupit. Zakaznik sa to ma moznost dozvediet pred kupou iOS zariadenia a ak mu to nevyhovuje, tak si iPod nekupi.

31.08.2012 | Miro Biba

Presne ste to vystihli: preto si nikdy od Applu nič nekúpim :)
Je to uzavretý ekosystém - Macbook / iPhone / iPad. Dnes mám jedno PC, jeden starší mobil so Symbianom, jeden s Androidom a Galaxy Tab - ani dve veci nie sú od toho istého výrobcu a komunikujú spolu bez najmenších problémov. A iPod môže spokojne chytať prach v poličke...
A to s tým kopírovaním hudby je s prepáčením hlúposť na 4tú - len neviem či zo strany Applu alebo vydavateľov. Veď tá hudba sa stiahnuť ("synchronizovať") dá, cez iTunes.

31.08.2012 | Roman Kanala

Všetko sa dá, ak človek chce. Dá sa hudba počúvať aj bez iTunes, presamplovať to do mp3 a zdieľať voľne na akejkoľvek mašine.
 
Iné vynútené obmedzenie je, že zonácia DVD na Mac sa dá zmeniť len 5-krát a potom je definitívna. Aj to bolo vynútené nahrávacím priemyslom, aby sa vraj Apple Mac nestal pirátskou mašinou na pozeranie DVD bez ohľadu na zonáciu. Riešenie je ešte pred dosiahnutím limitu haknúť firmware, aby sa prestali počítať zmeny zóny.

03.09.2012 | vlado4

Ad Miro Biba:
Presne moja reč.
Apple filozofia výrobkov spotrebnej elektroniky mi silne pripomína totalitu (aj s jej aroganciou moci). pamätám si tie doby, viem o čom píšem.
Ignorancia pamäťových kariet je pre mňa také silné obmedzenie slobody, že si žiadny výrobok Apple, ktorý toto obmedzenie má, nekúpim.
Rovnako tak ignorancia "store and go - čiže mass storage" prístupu v iPodoch či iPadoch.

31.08.2012 | peter fodrek

Clanok som si len preletel, ale zavery autora ma nabadaju an otazku

Preco si autor clanku nezistil
ako funguje patentove pravo v anglosaskych karjinach?

patentovy uradnik zistuje len, ci take nieco uz nie je patentovane. O tom, ci je patent inovativny sa rozhoduje az na sude, ked v;lastnik patentu vymaha odskodne za jeho porusenie.
Ten sud moze patent zrusit, alebo potvrdit

31.08.2012 | rgu

V skratke: Je blbe ak moj dodavatel/vyrobca suciastok skopiruje moj produkt.
Patenty na doubleclick, zvacsovanie 2-ma prstami a pod. su hlupost, brzdiaca pokrok a uzivatelsky komfort. PC sa stalo svetovym preto ze IBM dala celu specifikaciu PC volne k dispozicii a PC svet vdaka tomu prevalcoval pocetnostou Apple.
Ale Apple sa moze obavat Samsungu prave preto, ze je od neho dost zavisly ako od dodavatela suciastok. A Samsung sa snazi urobit komplet produkty lepsie/velmi podobne ako ma Apple. Apple, ktory si vsetko nakupuje a dava vyrabat inym firmam je tomto pohlade slaby. Iba budovanie znacky, vztahu k zakaznikom a prijemne pouzitelne inovacie su jeho naskokom.

31.08.2012 | PaloK

Presne tak. Apple je obycajna kancelarska firma, ktora vyrobky len navrhuje ale nevyraba. Kdezto Samung je kompletna firma a to je jeho vyhoda. To, ako sa zbavili zodopovednosti za ekologicke svinstvo, ktore vznika pri vyrobe ich tehal, im v Apple uz nevadi.

01.09.2012 | rgu

Pozor, navrhnut dobry a uspesny vyrobok nie je lahke. Koniec-koncov ani NVIDIA nevyraba sama svoje cipy. Iba ich navrhuje. Vyrobnych kapacit na svete je vela, len mnohi nevedia co vyrabat, ci vyrabaju brak.
Boj APPLE - SAMSUNG mam pocit, ked tak nad tym rozmyslam, v podstate spustil Samsung. Apple dal zarobit Samsungu, kedze od neho odoberal komponenty. Ale nakoniec sam Samsung zacal tvrdo konkurovat Applu. A tak Apple vytiahol do boja patenty. A zacal hladat alterantivnych dodavatelov. Lenze Samsung je vo viacerych veciach spickovy, takze to Apple nema az take lahke.

31.08.2012 | Fusty

bla

Sledujem tento sudny spor a neda mi nezareagovat. Z pohladu strojneho inziniera a aj ako dieta som patenty vnimal (a boli mi aj vysvetlene!) ako nieco, cim sa definuje funkcionalita v zmysle princip fungovania. Pre mna patent MUSI definovat priebeh nejakych udalosti, pohyb, interaktivny pohyb, pohyb elektronov, elementarny pohyb, proste cokolvek v pohybe, kludne aj beziaci program, chemicku rekaciu a pod. Preto sa priklanam k patentom typu dvojklik, zoom dvoma prstami, multi-touch.

Pridu mi vsak absolutne absurdne patenty na zaoblene rohy s presne definovanym (ako hovori Apple "okulahodiacim) polomerom rohov, rozlozenie ikoniek a pod. Toto vnimam ako veci, resp. vlastnosti, ktore sa vyvyjaju samotnym pouzivanim mobilov. Ved predsa kto by chcel drzat v ruke mobil s ostrymi hranami a rohmi? Je samozrejme, ze mobily (a milion inych veci dennodenneho uzivania) maju oble hrany a rohy. Aj Vy si doma ukladate veci do kruhu alebo do vlniek? Nie! Kazdy predsa preferuje ukladanie veci do rovnych linii, pripadne v radoch a stlpcoch. Je to proste prirodzene, vzite, tak nerozumiem, preco by mal nieco take patentovy urad patentovat. Velmi ma vedia pobavit ludia, ktori sa ohanaju designom. Tu ma vzdy napadne len tolko..Co by sa stalo, ak si pan Henry Ford nechal patentovat design auta ako kopec zeleza s motorom a styroma kolesami umiestnenymi v danom geometrickom utvare? Design je vec vyvoja ludstva sameho. Ako som uz povedal FUNKCNOST sa da patentovat, nie DESIGN. To len sprosti Amici opat prevratili institut patentu naruby!

PS: Musim rychlo zistit, ci ma niekto pantent na tvar arabskych cislic. To bude bubakov, az si to dam patentovat po vzore Applu...:)

01.09.2012 | Roman Kanala

Na prvý pohľad zakrivenie rohov znie triviálne, ale pozrime sa, o aké zakrivenie ide. Toto zakrivenie nik predtým neriskoval, všetci robili skôr elipsoidné krivky. Vrátane Apple. Je to inovácia, nie je? Americký súd dospel k názoru, že áno. Japonský, že nie.
http://cdn.macrumors.com/article-new/2012/08/iphon­e_3gs_4_5_sides.jpg

01.09.2012 | trotter

Je to inovácia, ale takmer zadarmo. Preto, že Apple do nej nemusel nič investovať, nevidím žiadny dôvod, aby mu bola garantovaná monopolná renta vo forme patentu.

01.09.2012 | Roman Kanala

Je to na prvý pohľad triviálna inovácia, ale je to inovácia, ktorá má za účel ochrániť výrobok a nie zarábať na licencii za poskytovanie patentu. Je to skôr defenzívny krok proti kopírovaniu a kazeniu značky. Apple masívne registruje mená domén, ochranné známky, no a patentuje si aj takéto detaily v obave, že by to urobil niekto iný a potom ich pumpol. Patentovanie triviálnych inovácií je niekedy len pre FUD (fear, uncertainty, doubt) ako to robí MS-DOS, ale niekedy to môže aj fungovať. Súdny spor so sebou stále nesie neistotu.
 
Ja si myslím, že aj keby odteraz zaoblené obdĺžniky smel vyrábať len Apple, trh by nebol ochudobnený. Zaobliť hrany sa dá aj inak. Doteraz to všetci robili inak.

01.09.2012 | trotter

Tak počkať. Uvedomujete si, že práve ste priznali hlavný argument Vašich oponentov, a to, že patenty neslúžia na inováciu, ale práve na FUD?

A áno, FUD ochudobňuje trh, ale na vysvetlenie, prečo to tak je, je tu veľmi málo priestoru. Tu je zopár tipov na štúdium, čo by mali byť zadarmo: http://worthwhile.typepad.com/worthwhile_canadian_­initi/2012/07/can-you-please-read-a-first-year-tex­tbook.html

01.09.2012 | Roman Kanala

Tak počkať. Nič také som nepriznal. Extrapolujete. Povedal som, že ten nástroj niekedy používajú niektoré veľké firmy. Ale nie je to všeobecne a nie je to proti inovácii, ale proti kopírovaniu.
 
Dialektika je to, keď niečo je a zároveň nie je.
Dualita je to, keď niečo je toto a zároveň tamto, odlišné od tohto.
 
Keď niečo je aj nie je, treba pozrieť, ako to je možné. Možné to je napríklad vtedy, keď ide o vzťahovú veličinu. Nie je to možné, ak ide o binárnu veličinu faktickej vlastnosti, kde je možné len áno-nie.
 
Apple nie je patent troll ani copycat. Apple je leader v inováciách. Apple nie je MS-DOS, ktorý používa hrubú silu, aby prekryl šmejdulozitu svojich výrobkov, lebo bez zboja a násilia by sa nepresadil. Aj biely rytier má meč a brnenie a oboje sú mu občas užitočné. Z toho nevyplýva, že meč je výhradne nástroj agresie a vraždenia.

01.09.2012 | trotter

Pozrite, celý čas sa tu všetci bavíme o oblých rohoch, naozaj sa tu nebavíme napr. o farma priemysle, kde je to s tými patentami podstatne komplikovanejšie. Debata teda bola tu v diskusii vymedzená jasne: sú oblé rohy/gestá/balenie (teda inovácie s minimálnymi nákladmi, na rozdiel od napr. liekov, kde sú investície obrovské) hodné patentovej ochrany, alebo nie? A Vy ste v predošlom príspevku priznali, že patenty v týchto prípadoch slúžia na FUD.

02.09.2012 | Roman Kanala

Viete, ako fungujú patenty? Viete, ako fungujú patenty na Americku po americky? Tam si môžte dať patentovať hocičo, ak zaplatíte poplatok. Pravda vyjde najavo pri prvom súdnom procese, keď niekoho napadnete za porušenie patentu. Ak vyhráte, platnosť patentu je potvrdená. Ak máte patentovanú blbosť, tak to súd hodí do koša a patent končí. No a Apple spor vyhralo. Samsung zo svojich 6 zarobených miliárd zaplatí 1 na pokutu, ale čo je dôležitejšie, nebude smieť predávať svoj čínsky plagiát.
 
Patenty sú kolbište dinosaurov, kam je lepšie neliezť. Na Americku obzvlášť. Pre normálneho človeka je lepšie písať programy pre BSD či Linux, lebo ho ochráni licencia BSD či GPL.

01.09.2012 | rarasok

Chvalabohu, ze to takto funguje iba v Amerike, lebo podla vasej filozofie stacilo na zaciatku zapatentovat vsetky mozne tvary telefonu a tych nie je tak vela a vsetci ostatni si mozu akurat tak piskat. Amerika je co sa tyka patentov jedna zumpa. Ked podavame patent, tak mame pravne oddelenie, ktore vybavi cely svet, len na Ameriku musime mat specialny tim.
Patent ma chranit nove inovativne technologicke riesenie = riesenie ktore riesi dajaky problem. Zaobleny roh je design nic viac a nic menej. To je vec mody a nie inzinierov. Este som nepocul zeby modny navrhar zaloval niekoho za to, ze dalsia firma pouzila podobny alebo aj rovnaky motiv latky alebo strihu.

Co sa tyka double clicku, tak tam je to narocnejsie a verim, ze pravnici si na tom zgustnu. V kazdom pripade tu uplne chyba pointa patentoveho prava = ochrana investicie inovatora, chrani sa tu iba jeho zisk. Nuz Amerika je Amerika.

02.09.2012 | Fusty

Absolutne ste to vystihli a v podstate to dokoncim a chytim sa prave toho spojenia "ochrana investicii vs. zisk".

Na mieste pravnikov Samsungu by som si zistil, ci si Apple dal patentovat rohy, doubleclick a multitouch az po uvedeni mobilu na trh, alebo to urobil este predtym. Pretoze, ak to urobil po uvedeni na trh, tak jednoznacne sa snazi ochranit svoj zisk a je to v rozpore s pointou pantetoveho prava, cize ochrany investicii vlozenych do vyvoja mobilu, resp.jeho funkcii. Ak niekto nieco vymysli, nezname to, ze to bude ihned bomba po uvedeni na trh. Je velmi vela patentov, ktore uzreli svetlo sveta omnoho skor, ako boli uvedene do praxe. Proste svet ich bud nepotreboval, alebo bolo nutne pockat na nejaku technologiu vyroby alebo to spravne pouzitie. Avsak prave to je pointa patentu - ochranit nakladny vyskum a vyvoj. NIE OCHRANIT ZISK po tom, co som zistil, ze sa moj vyrobok bombasticky predava!

A k tym funkciam... predstavme si, ze by vznikla uplne opacna situacia. Apple pride na trh s mobilom, v ktorom su ohlasovane nadupane funkcie. No praxou a casom sa zisti, ze nadupane funkcie su uplne zbytocne a neefektivne (aj viem. U Applu by sa to v zivote nemohlo stat. No hypoteticky). No medzitym uz konkurencia okopirovala tieto funkcie a implementovala ich do svojho mobilu. Co myslite? Utracal by Apple za zaloby aj v tomto pripade?

04.09.2012 | rarasok

Patentovat nieco, co je uz na trhu, sa neda (alebo by sa aspon nemalo dat). Firmy to riesia tak, ze podaju prihlasku patentu a potom sa to pripadne par rokov natahuje = moze sa aj stiahnut a co to usetrit. Je to neprijemne ja pre konkurenciu - bude to patent nebude? - teda aspon v Europe. Amerika je v tomto smere iny svet, ktory si netrufam komentovat.

03.09.2012 | vlado4

Ešteže ste spomenuli MS-DOS :-))

03.09.2012 | vlado4

To patrilo Romalovi Kanalovi