Kampaň úradníkov Európskej únie za lacnejší roaming sa dostáva do finále. Na bruselské pomery relatívne rýchlo. S návrhom na reguláciu cien hovorov z mobilu v zahraničí vyrukovala Európska komisia iba vlani v apríli.

Snaha ulahodiť občanom starého kontinentu je evidentná, a tak deviateho mája budú o roamingovom balíčku rozhodovať poslanci Európskeho parlamentu vrátane štrnástich slovenských. Ak ho schvália (a 7. júna viac-menej formálne potvrdí Rada ministrov telekomunikácií členských štátov EÚ), výrazne lacnejšie sa bude z dovolenky alebo zahraničnej pracovnej cesty telefonovať už v nadchádzajúcej letnej sezóne.

Pochopiteľne, mobilným operátorom nie je regulácia, sľubujúca v priemere 70-percentné zníženie maloobchodných cien, po vôli. No hoci navonok proti zamýšľaným úradným zásahom vystupujú jednotne, pod povrchom to vrie.

Dôvodom je, že z roamingu profitujú najmä telekomunikačné podniky v krajinách, ktoré sú obľúbenými turistickými cieľmi. Operátorom zo štátov, z ktorých dovolenkári prichádzajú, z lukratívneho biznisu ostáva menší kúsok. Je to taká vojna severu s juhom, glosuje šéf slovenského Orangeu Pavol Lančarič.

Iba hovory, nie sms

Ak regulované ceny vstúpia do platnosti, klienti slovenských operátorov napríklad za minútu volania z Česka na Slovensko zaplatia v prepočte 16 korún (všetky ceny s DPH). Najnižšia možná tarifa, zo SIM karty T-Mobilu, bez dodatočných mesačných poplatkov, je v súčasnosti 24 korún.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Lacnejší roaming? Za príplatok
• Obeť populizmu (Komentár)
• Návrhy regulácie roamingu v Európe (Tabuľka vo formáte XLS)

Ešte viac mobilisti ušetria v Španielsku, budú takisto volať za šestnásť korún, lebo takzvaná eurotarifa má byť jednotná v celej EÚ. Najlacnejší telefonát z Pyrenejského polostrova na Slovensko aktuálne vychádza na 40 korún za minútu, ku ktorým si treba pripočítať jednorazový 18-korunový poplatok za spojenie.

Zlacnieť majú aj prichádzajúce hovory. Na jednotnú hladinu v prepočte šesť korún za minútu, čo je pätina z momentálnych bežných cien. Naopak, regulácia sa netýka SMS a MMS správ ani mobilného pripojenia do internetu formou dátového roamingu. A paradoxne, ak sa aj začnú uplatňovať regulované ceny, na lacnejšie hovory z Chorvátska, najobľúbenejšej destinácie slovenských dovolenkárov, si bude potrebné počkať až do jeho vstupu do EÚ.

Prémiová služba

Východisko bruselských reformátorov – že roaming je drahý – je v zásade správne. Presnejšie, roaming je výrazne drahší ako domáce vnútroštátne hovory. Je tiež pravda, že roamingové poplatky sa od prípadu k prípadu dosť líšia.

Napríklad, ako uvádza Európska komisia, zákazník britského operátora roamujúci v Španielsku zaplatí za štvorminútový hovor domov šesť eur. Klienta cyperského providera na návšteve v Belgicku to isté vyjde až na dvanásť eur.

Operátori majú zasa právo za svoju službu žiadať takú cenu, akú uznajú za vhodnú. A dá sa pochopiť, ak pri poplatkoch za roaming prihliadajú na úzus, že ide o prémiovú službu, zvyšujúcu komfort zákazníka. Solídny základ má, aspoň na prvý pohľad, aj ich argumentácia, že roaming je drahší ako domáce hovory pre vyššie náklady.

Do reťazca vstupuje viac podnikov, na výslednej cene sa okrem dvoch roamingových partnerov podieľa tranzitér, zabezpečujúci medzinárodný prenos hovorov, ako aj klíringový dom, keďže operátori si faktúry za poskytnuté služby nevyplácajú priamo. Okrem toho, mnohí operátori budujú veľkú časť sieťových kapacít iba na to, aby zvládli nápor roamujúcich dovolenkárov, koncentrovaný na dva-tri mesiace roka, takže podobne „koncentrovane“ rátajú aj návratnosť investície.

V každom prípade, najmä pre operátorov z južanských štátov je rastúci dopyt po roamingu veľké lákadlo. A tak sa zdráhajú roamingovým partnerom predávať minúty vo svojej sieti s maržou typickou pre iné mobilné služby. Obzvlášť, keď na ziskoch z roamingu stavajú podnikateľský plán.

Severský operátor si síce môže napríklad v Španielsku vybrať z troch prevádzkovateľov mobilných sietí, no nižšiu cenu nezíska, pretože ich ponuky sa neprebíjajú. Iste, dávajú sa zľavy pri väčšom odbere, to však zasa znevýhodňuje na európske pomery menších operátorov, s nižšou roamingovou prevádzkou. A keďže od francúzskych a talianskych cien sa formou benchmarkingu zvyknú odvodzovať veľkoobchodné tarify na severe kontinentu, výsledkom je drahý roaming po celej Európe.

Konkrétne na Slovensku sa to pretavuje do slabej miery využívania mobilných služieb v zahraničí. Z troch miliónov klientov Orangeu majú roaming aktivovaný len dve pätiny a aj z nich reálne v špičkových letných mesiacoch roamuje iba tristotisíc. Na druhej strane, výnosy z roamingu predstavujú desatinu celkových tržieb Orangeu i T-Mobilu. V prípade južanských operátorov je to bežne tridsať percent, pričom podiel na zisku firmy je ešte vyšší.

Ako počítali

Nech už je roaming akokoľvek drahý, EÚ k jeho regulácii pristúpila zjednodušene. Administratívnym nastavením ceny na jednu úroveň pre celú úniu akoby povedala, že všetci operátori majú pri poskytovaní tejto služby rovnaké náklady. A to nie je pravda.

Technológia stojí síce všade plus mínus rovnako, no rozdiely sú v cene práce a energií či výške prenájmov, kde sú inštalované základňové stanice siete. A naopak, ak si komisia uvedomuje, že náklady sú v každej krajine iné, akoby tým naznačovala, že „operátori nemajú právo na porovnateľnú mieru zisku“, dodáva P. Lančarič.

Lepšiu cestu k lacnejšiemu roamingu vidí šéf Orangeu v diskusii o primeranej ziskovej marži. „Keby sa povedalo, že prípustná miera je dvadsať alebo tridsať percent a detaily sa nechajú na dohodu národných regulátorov s národnými operátormi, tak sa to utrasie,“ myslí si. Ísť analýzou jednotlivých prípadov je však dlhšie a náročnejšie. „Je to ťažšie, ako sadnúť si za stôl a uťať to kosou,“ neodpustí si P. Lančarič.

S otázkou nákladov a primeraného zisku, ktorá je pri každej regulácii kľúčová, sa úradníci v Bruseli veľmi nehrali. Pravda, sami operátori často náklady na poskytovanie roamingových služieb nevedia – alebo nechcú – vyčísliť. A tak v Európskej komisii pri stanovovaní cenového stropu vychádzali z poplatkov za ukončenie hovoru, ktoré si vzájomne platia operátori v tej istej krajine.

Najprv vypočítali vážený priemer ukončovacieho poplatku pre všetky krajiny EÚ. Z neho ako jeho dvojnásobok určili veľkoobchodnú cenu roamingu. A k maloobchodnej cene, účtovanej koncovému zákazníkovi, dospeli pripočítaním 30-percentnej prirážky.

Viac alternatív

Ako-tak vecný návrh komisie sa neskôr pod vplyvom politickej „diskusie“ upravoval, vznikali nové verzie. Ako prechádzal výbormi europarlamentu, ako do procesu vstupovali lobisti (operátori, spotrebiteľské združenia, národné vlády), menili sa násobky terminačného poplatku, percentá maloobchodnej prirážky a ďalšie detaily.

Konkrétne, kľúčový výbor pre priemysel zmenil trojnásobok terminačného poplatku na dvojnásobok, čo pri nezmenenom maloobchodnom strope jasne zvýhodňuje severských operátorov.

Mimochodom, komisia na vypracovanie štúdie o vhodnej forme regulácie roamingu vybrala – a jej výsledkami sa do veľkej miery aj riadila – konzultačnú spoločnosť Copenhagen Economics z Dánska. Pre úplnosť, s vlastnou predstavou regulovaných cien prišiel aj klaster krajín s veľkou roamingovou prevádzkou: Nemecko, Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Grécko. Navrhujú, aby sa administratívne stropy, navrhnuté komisiou, zdvojnásobili.

Výsledkom je, že do pléna europarlamentu putuje niekoľko viac či menej rozdielnych pozícií. Ktorú poslanci odklepnú, to sa pri takmer 800-členom ansámbli dopredu odhadnúť nedá. Možné je aj to, že sa nezhodnú a nasledovať bude druhé čítanie, čo nábeh regulovaných taríf odsunie o pár mesiacov. Európska komisia sa preto poponáhľala s ubezpečením, že šanca na schválenie balíčka v pôvodnom termíne a splnenie záväzku priniesť lacnejší roaming ešte toto leto je stále vysoká.

Stratová štvrtina

Operátori sa, prirodzene, administratívne určeným cenám bránia. Predovšetkým tvrdia, že regulácia vôbec nie je potrebná, pretože roamingové (maloobchodné) tarify tak či tak klesajú. Napríklad vlani sa podľa nich znížili v priemere o štvrtinu.

Na to Európska spotrebiteľská organizácia BEUC zareagovala štúdiou, podľa ktorej vyhlásenia o dobrovoľnom poklese cien sú len zásterka a v skutočnosti sa operátori snažia udržať ich vysokú úroveň. Firmy síce prišli s balíčkami služieb, v ktorých sa roaming zlacňuje, no tie sú často viazané na dodatočný mesačný paušál alebo minimálnu prevádzku.

Prevádzkovatelia mobilných sietí tiež tvrdia, že cenové stropy ohrozia ich investície a obmedzia inovácie. Združenie operátorov z celého sveta GSM Association okrem iného vypočítalo, že po aplikovaní regulácie bude štvrtina celkovej roamingovej prevádzky v EÚ stratová. Zároveň sa snaží odkloniť debatu z polohy sever proti juhu: „Napríklad takmer osem percent základňoviek v lyžiarskych strediskách v Rakúsku nepokryje prevádzkové náklady.“

Do argumentačnej výbavy operátorov patria aj populistickejšie vyhlásenia. Napríklad že straty spôsobené reguláciou roamingu budú musieť vyrovnávať zvyšovaním cien za vnútroštátne hovory. V skutočnosti by si operátor takýto extrémny krok sotva dovolil, lebo by narazil na konkurenciu na domácom trhu, oveľa väčšiu než v oblasti roamingu. Hoci ak firma príde o podstatnú časť príjmov a najmä ziskov, môže to s ňou zatočiť.

Čo sa stane

Teoreticky nástup regulácie nemusí pre operátorov – ani pre tých južanských – znamenať katastrofu. Na pokles taríf môže predsa trh reagovať vzostupom dopytu. Vyššia prevádzka by potom dorovnala straty, spôsobené poklesom jednotkových cien.

Pravda, teória o elasticite dopytu má dve slabiny. Nikto nezaručí, že dopyt naozaj výrazne vzrastie. V prípade slovenského Orangeu a T-Mobilu sa to s veľkou pravdepodobnosťou stane, ale u ich západných kolegov roaming dávno nie je výsada bohatších klientov. A naopak, ak dopyt veľmi vzrastie, je otázka, ako to siete hosťujúcich providerov zvládnu. Majú určitú rezervu, ale ak budú dlhodobo preťažené a operátori do ich rozšírenia neinvestujú, povedie to k poklesu kvality poskytovanej služby – a poklesu spokojnosti zákazníkov.

Čo operátorom znepríjemňuje život už teraz, je neistota okolo výslednej podoby regulácie. Aké budú konečné cenové stropy? Bude sa regulovať len maloobchodná tarifa alebo aj veľkoobchod? Budú sa administratívne stanovené poplatky automaticky aplikovať u všetkých klientov alebo len u tých, ktorí o to výslovne požiadajú? A ako si únia vôbec predstavuje, že nové tarify sa majú aplikovať už v lete? O podmienkach roamingových zmlúv sa zvyčajne rokuje niekoľko týždňov, ak nie mesiacov. Nehovoriac o tom, že priemerný operátor má v Európe stovku roamingových partnerov.

Pokiaľ ide o slovenských providerov, Orange i T-Mobile tvrdia, že regulačná neistota ich prinútila prehodnotiť alebo aspoň pozastaviť novinky a akciové ponuky pre roaming, ktoré chystali na tohtoročné leto. Na druhej strane, ak by s nimi na trh neprišli, túto „stratu“ zákazníkom bohato vynahradí plošné zníženie taríf o 70 percent.

Ilustračné foto – Ivan Fleischer

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.