Platné bezpečnostné smernice sa zaoberajú len tepelnými efektmi mikrovlnného elektromagnetického žiarenia. Problém však spočíva skôr v tom, že ľudské telo sa dokáže „naladiť“ na frekvenciu umelo vytvoreného elektromagnetického poľa, čo môže narušiť prirodzené biologické procesy.

Elektromagnetické žiarenie, ktoré vytvárajú základňové stanice mobilnej telefónnej siete alebo mikrovlnné vysielače, ľudia nedokážu svojimi zmyslami vôbec zachytiť. To je pravdepodobne hlavný dôvod ich benevolentného postoja k potenciálnemu ohrozeniu.

Pri posudzovaní rizík umelo vytvoreného elektromagnetického žiarenia treba do úvahy zobrať fakt, že ľudstvo sa mu vystavuje približne 30 rokov a vo zvýšenej miere nanajvýš 15 rokov. Prirodzená odolnosť živých bytostí sa za taký pomerne krátky čas nestihne vyvinúť.

Vedci zistili, že ľudskou činnosťou generované žiarenie môže rušiť vonkajšie prirodzené elektromagnetické procesy, od ktorých závisí vnútorná rovnováha ľudského organizmu. Napríklad slabé elektromagnetické pole medzi zemským povrchom a ionosférou, označované ako Schumannova rezonancia, pulzuje vo frekvenciách blízkych ľudskému mozgu a jeho neprítomnosť môže vážne ohroziť zdravie človeka.

Všetko v norme

Platné bezpečnostné smernice Medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizovaným žiarením (International Commission for Non–Ionising Radiation Protection) ľudskú populáciu neochraňujú pred frekvenčnými vplyvmi.

Zaoberajú sa totiž len tepelnými efektmi mikrovlnného žiarenia, prípadne extrémne nízkymi frekvenciami magnetického poľa, ktoré môžu v tele človeka vytvoriť elektrický obvod. V štúdii pre Európsky parlament to konštatuje vedecký pracovník Univerzity vo Warwicku Gerard Hyland.

Aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR č. 123/1993 o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami elektromagnetického poľa je rovnako ako európske normy postavená na vyžiarenom výkone. Inštaláciu zariadenia, napríklad základňovej stanice mobilnej siete, na streche budovy musia v rámci stavebného povolenia schváliť hygienici Štátneho zdravotného ústavu.

Najprv počas skúšobnej prevádzky prebehnú kontrolné merania – v obytných zónach aj priamo v bytoch. Zariadenia sa v produktívnej prevádzke kontrolujú v určitých časových intervaloch alebo po úpravách.

Priame nebezpečenstvo pre ľudský organizmus hrozí len v bezprostrednej blízkosti žiaričov. Od vzdialenosti 15 metrov elektromagnetické vyžarovanie rapídne klesá. „Urobili sme tisícky meraní a nezaznamenali sme prekročenie maximálnych prípustných limitov,“ tvrdí vedúci Národného referenčného centra pre neionizujúce žiarenie Juraj Roščák.

V súvislosti s ochranou ľudí pred elektromagnetickým žiarením vznikol v referenčnom centre v roku 1992 projekt na jeho sledovanie. Počítal s kúpou mobilnej jednotky na monitorovanie elektromagnetického poľa, ktorá v tom čase stála približne 40 miliónov korún. „Celý projekt stroskotal na nedostatku financií,“ spomína J. Roščák. Monitorovacie technológie za posledných desať rokov zdraželi, a tak by v súčasnosti takýto projekt vyšiel na viac ako sto miliónov korún.

Nežiaduce reakcie

Podľa G. Hylanda nemusí elektromagnetické žiarenie vyvolávať citeľné teplotné zmeny. Problém spočíva skôr v tom, že ľudské telo sa dokáže „naladiť“ na frekvenciu určitého elektromagnetického poľa. To môže narušiť prirodzené biologické procesy, prípadne spustiť nežiaducu reakciu. Okrem toho elektromagnetické pole technologického pôvodu je ostrejšie definované, čo zvyšuje jeho biologickú účinnosť.

Napríklad svetlo pulzujúce v určitej frekvencii u ľudí trpiacich fotosenzitívnou epilepsiou spustí záchvat. Svetlo síce nevyvoláva teplotné zmeny, ale jeho frekvencia sa nachádza veľmi blízko elektrickej frekvencie mozgu pri epileptických záchvatoch.

Problematika zahusťovania elektromagnetického poľa v mestách stavaním ďalších elektromagnetických žiaričov na strechách domov je podľa J. Roščáka otázkou nasledujúcich desiatich, nanajvýš 15 rokov. Potom ich totiž nahradia v súčasnosti príliš drahé satelitné linky.

Vzhľadom na pokles výkonu súčasných vysielačov a tým aj ich dosahu J. Roščák predpokladá zvyšovanie hustoty zariadení. „Hygienické normy by to však ohroziť nemalo, pretože Telekomunikačný úrad SR môže prideliť len obmedzený počet frekvencií, na ktorých môžu vysielať,“ domnieva sa.

Proti nežiaducim vplyvom technológií produkujúcich elektromagnetický smog sa ľudia musia chrániť sami. Na štát sa spoľahnúť nemôžu. Podľa G. Hylanda sa príliš často stáva, že na uisteniach oficiálnych miest o neškodlivosti elektromagnetického žiarenia „spolupracujú“ výrobcovia bezdrôtových zariadení. Na obozretnosť voči vyhláseniam oficiálnych vládnych vedeckých zdrojov priam vyzýva aj správanie štátnych úradov v prípade BSE, keď najprv ľudí presviedčali o bezrizikovosti nákazy.

V mene rastu trhu

Olej do ohňa prilievajú aj výskumy podporované výrobcami mobilných telefónov a bezdrôtových zariadení. Ich výsledky sa snažia negovať správy, ktoré môžu ohroziť rast trhu. Niektoré médiá prisudzujú prieskumom podporujúcim predaj väčšiu hodnotu ako tým, ktoré poukazujú na nepriaznivé zdravotné vplyvy.

Americká epidemiologická štúdia napríklad poukázala na zvýšený výskyt nádorového ochorenia mozgu medzi používateľmi mobilných telefónov v oblastiach s maximálnou hustotou bezdrôtových zariadení. Pozornosť médií sa však obrátila na fakt, že výskyt nádorov medzi používateľmi mobilných telefónov nenarastá.

Svetová zdravotnícka organizácia sa snaží harmonizovať posudzovanie vplyvu elektromagnetického žiarenia na ľudský organizmus. Paradoxne však ide skôr o prispôsobenie príliš tvrdých noriem niektorých štátov oveľa tolerantnejším západoeurópskym štandardom. Napríklad v Ruskej federácii a Číne boli tieto predpisy desaťnásobne tvrdšie ako európske bezpečnostné smernice. Aj na Slovensku sa pripravuje nová, podľa J. Ročšáka benevolentnejšia vyhláška MZ SR.

FOTO – MIRO NÔTA