134884 target="">Surfovanie po internete a posielanie e-mailov má už v krvi prakticky každý, kto má prístup na internet. Ani zábava na webe v podobe chatovania, zdieľania hudby i filmov a hranie online hier nie je väčšine surferov cudzia.

No Slováci si čoraz viac zvykajú na internet ako na nástroj spravovanie svojich peňazí a ich míňania. Aj takýto záver vyplýva z poslednej vlny kontinuálneho prieskumu agentúry GfK Slovakia s tisíckou respondentov starších ako pätnásť rokov.

Súboj pohlaví

Prirodzene, základný predpoklad využívania akýchkoľvek elektronických služieb je prístup na web. Podľa januárového prieskumu GfK brázdia internetové vody už štyria z desiatich respondentov.

Tí čoraz častejšie pristupujú do celosvetovej siete z domu. Z pohodlia obývačky sa pripájajú až dve tretiny používateľov internetu, pričom pred rokom to bola iba polovica internetistov.

Čím sú tieto zmeny spôsobené? Počítač vlastní čoraz viac domácností.

Rovnako sa zvyšuje aj podiel tých, čo si domov kúpili pripojenie na internet. Stále však existuje značná časť rodín, ktorá vie svojho počítačového pomocníka využiť aj bez internetu.

Zrejme preto ostáva druhou najobľúbenejšou možnosťou surfovanie na webe v práci. Netreba však zabúdať ani na to, že internet sa stáva nevyhnutnou pracovnou pomôckou širšieho okruhu zamestnancov. Aj kancelárie si tak postupne rozširujú skupinku svojich prívržencov, hoci pomalšie ako obývačky.

Naopak, na web sa zo škôl a internetových kaviarní či iných verejných miest pripája menej ľudí. Keďže GfK vo svojom prieskume po príčinách nepátrala, dá sa len odhadovať, čím je tento pokles spôsobený.

Klesajúce ceny výpočtovej techniky i internetu a rastúca kúpna sila prispievajú k rozšíreniu týchto technológií do domácností, teda zrejme ľudia jednoducho nie sú odkázaní na školy, knižnice a kaviarne. A rastúci podiel predaných notebookov i kvalita a pokrytie mobilného internetu zase umožňujú surfovať z vlastného PC takmer kdekoľvek. Navyše knižnice či školy majú len obmedzené kapacity a pripojenie do internetu niektoré z nich obmedzujú časovo či obsahovo.

Kým ešte vlani sa muži o web zaujímali viac ako ženy, rozdiel medzi oboma pohlaviami sa postupne zmazal. Aspoň čo sa týka podielu surfujúcej mužskej a ženskej populácie. Mierne rozdiely ostali zachované z pohľadu intenzity využívania internetu.

Polovica všetkých surferov prieskumu GfK sa na celosvetovú sieť pripája takmer každý deň. Muži tento priemer mierne prekonávajú, zatiaľ čo ženy naopak. Osem z desiatich internetistov z radov oboch pohlaví však surfuje aspoň niekoľkokrát do týždňa.

Od informácií a zábavy...

Čo robia Slováci na internete najčastejšie a najviac? Bez pochýb navštevujú a prezerajú internetové stránky. Minimálne raz do mesiaca si ich otvorí až deväťdesiat percent používateľov internetu, pričom väčšina z nich aspoň niekoľkokrát do týždňa.

Len s malým odstupom by sa na rebríčku obľúbenosti umiestnil e-mail. Zo stovky surfujúcich používateľov si k nemu nenašli cestu vôbec iba siedmi.

A ďalších desať sa posielaním a prijímaním elektronickej pošty zaoberá nanajvýš raz do mesiaca. Už tradične medzi najčastejšie používané služby patrí aj chatovanie. Viac ako polovica surfujúcich ľudí sa na rôzne chaty pripája aspoň niekoľkokrát za mesiac.

O tom, že virtuálny svet sa predovšetkým pre mladú generáciu stáva prostriedkom nielen na udržiavanie, ale aj získavanie nových kontaktov, svedčia aj viaceré iné prieskumy. Napríklad vlani GfK zisťovala, ako sa na webe darí láske.

Prieskum ukázal, že sedem z desiatich internetistov vo veku 15 až 25 rokov si na webe hľadá aj partnerov a kamarátov. A podľa čoho si vyberajú? Do úvahy berú predovšetkým opis charakteru, fotografiu a zaujímavý profil.

Len o málo menej pozornosti venujú tomu, či majú spoločné záľuby, či preskočí povestná iskra alebo či sa vie potenciálny spoločník vtipne zapojiť do diskusie. Ak ich nová známosť zaujme, polovica mladých sa zoznámi aj osobne.

... po bankovníctvo...

Dobrá správa pre banky a obchodníkov je, že narastá obľúbenosť aj sofistikovanejších služieb na webe. Hoci internet zatiaľ ešte stále používa na nakladanie so svojimi osobnými financiami či na nakupovanie oveľa menej ľudí ako napríklad na sťahovanie a zdieľanie multimediálneho obsahu či hranie hier.

Šesť z desiatich surferov si zatiaľ internetové bankovníctvo vôbec nevyskúšalo. No kým začiatkom minulého roka ho používala niekoľkokrát do mesiaca iba pätina internetistov, v januári 2008 ich bola už takmer tretina.

Hlbší pohľad na správanie pri využívaní týchto služieb poskytol zase prieskum z konca minulého roka z dielne spoločnosti TNS SK. Podľa neho ľudí od e-bankingu odrádza predovšetkým nedôvera v zabezpečenie elektronických transakcií. A mnohí sú presvedčení, že im takéto služby jednoducho netreba.

Pre tých, ktorých elektronické bankovníctvo oslovilo, sú pri výbere banky dôležité predovšetkým poskytované služby, cena za vedenie účtu alebo balíka služieb a známosť banky. Paradoxne, menej dôležitú úlohu zohráva napríklad kvalita internet bankingu či dostupnosť pobočky.

... a nakupovanie

O niečo menšej obľube sa teší nakupovanie cez internet. Hoci záujem oň rastie. Ešte začiatkom vlaňajška boli e-shopy veľkou neznámou pre osem z desiatich používateľov internetu.

V januári tohto roku nemalo s online nákupom žiadne skúsenosti už len sedem surferov. Vo virtuálnych predajniach nakupovalo aspoň raz za mesiac štrnásť percent internetistov. Pred rokom ich bolo o polovicu menej.

Závery prieskumu GfK potvrdzujú aj čísla Slovenskej asociácie pre elektronický obchod (SAEC). Tá odhaduje, že celkový obrat z predaja tovaru a služieb prostredníctvom webu sa vlani zdvojnásobil na dve až 2,2 miliardy korún.

V otázkach platby za tovar zakúpený na webe sú slovenskí zákazníci zatiaľ stále pomerne konzervatívni. Až dve tretiny z nich sa podľa SAEC rozhodli zaplatiť pri doručení tovaru objednaného na dobierku.

Len 16 percent ľudí uhradilo platbu prevodom z bankového účtu. A desatina tovaru bola predaná na splátky. Pri nákupe služieb však takmer všetci zákazníci platili prevodom z bankového účtu.

Aký sortiment ľudia na webe vyhľadávajú, ukázal zase vlaňajší prieskum TNS SK. Podľa neho slovenskí surferi kupujú predovšetkým oblečenie, knihy a elektroniku.

Záujem majú tiež o letenky, hardvér, kozmetiku, cédečká, DVD a lístky na rôzne podujatia. Ako najlepšie internetové obchody ohodnotili respondenti hej.sk a martinus.sk. Zo zahraničných si zase najviac obľúbili stránky buy.com a amazon.com.

Tých, čo na webe ešte nenakupovali, odrádza podľa zistení TNS SK najmä to, že si nemôžu tovar osobne vyskúšať, a neochota platiť za doručenie. Ale napríklad i nedôvera v peňažné transakcie na internete.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch