Nebyť kvalitnej ruskej vodky, prvý vesmírny turista by sa na orbitu nikdy nedostal. Písal sa rok 2001 a americký multimilionár Dennis Tito, ktorý túžil sadnúť do ruskej lode Sojuz, bol v Moskve na „obchodnom rokovaní“.

„Fľaša vodky striedala fľašu vodky,“ spomína na stretnutie Eric Anderson, zakladateľ firmy Space Adventures, ktorá D. Titovi návštevu sprostredkovala. Po troch hodinách „rokovania“ vzali vydeseného D. Tita rovno od stola na centrifúgu. Po štvrťhodine šialenej jazdy najvyšší generál vyhlásil: „Pán Tito, ste ozajstný muž. Vo vašom kozmickom lete nevidím žiaden problém. Práve ste prešli zdravotnými testmi.“

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Oficiálna kozmonautika vstupuje do novej éry
• Košičania sa vo vesmíre nestratili

Siedmy turista

Moskovská príhoda sa do oficiálnych dejín kozmického turizmu asi nedostane. Celkom isto sa však hneď v úvodnej kapitole ocitne cestovná kancelária Space Adventures. Jej zakladateľ E. Anderson zamieril v roku 1995 do Ruska, ktoré bolo v tom čase rajom pre bohatých dobrodruhov. Rozbehol tam biznis s letmi na super stíhačkách MiG-25 a ponúkal zážitok z letu v 30 kilometroch nad zemou.

O komerčných letoch do vesmíru začal uvažovať v roku 2000. Potreboval kapitál, a tak oslovil multimilionára a investičného mága D. Tita. Ten sa nadchol: „To, čo robíte, je jednoznačne dobré pre budúcnosť. Ale ja do vašej firmy investovať nechcem. Ja chcem na obežnú dráhu! Pomôžte mi!“

Príbeh pokračuje víťaznou pitkou v Moskve, vďaka ktorej D. Tito ako prvý vesmírny turista navštívil medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Po ňom nasledoval Mark Shuttleworth, ktorý zbohatol v Južnej Afrike vďaka IT firme Thawte.

Referencie Space Adventures sa potom rozrástli o ďalších hviezdnych klientov. Tretím výletníkom bol Gregory Olsen, vedec v oblasti detektorov infračerveného žiarenia a vlastník dvoch úspešných firiem, ktoré robia pre americkú armádu. Po ňom sa do vesmíru pozrela Anousheh Ansariová, rodáčka z Iránu, ktorá v USA založila spoločnosť Telecom Technologies a v posledných rokoch sa zaoberá investíciami do kozmickej turistiky.

O pár dní, 7. apríla, vyštartuje z Bajkonuru ďalší turista. Američan maďarského pôvodu Charles Simonyi, spoluzakladateľ firmy Intentional Software a bývalý šéf aplikovaného vývoja v Microsofte. A šéf Space Adventures už oznámil, že má obsadený let aj na rok 2008.

Rusi lídrami

D. Tita stálo splnenie svojho sna, oficiálne, 12,5 milióna dolárov. K tejto sume treba pripočítať niekoľko miliónov „všimného“, ktoré bolo v tom čase v Rusku súčasťou biznisu.

Cenotvorba vesmírnych leteniek je naozaj zaujímavá. Plná cena by vyšla na štyridsať miliónov – nosná raketa Sojuz stojí zhruba päťdesiat miliónov dolárov a rovnakú sumu aj trojmiestna kozmická loď. K tomu treba prirátať náklady na polročný výcvik a zabezpečenie pristátia.

Rusi toľko od D. Tita aj pôvodne pýtali, ale zjednal to na tretinu. Rusi napokon cenu letenky pojali ako príspevok na kozmickú misiu, ktorá by sa tak či tak uskutočnila.

Americká NASA nemá šancu konkurovať ruským „dohodovým“ cenám. Ako prísne kontrolovaná štátna organizácia by musela účtovať plné náklady – najmenej sedminu z polovice miliardy dolárov na jeden štart raketoplánu. To znamená vyše sedemdesiat miliónov dolárov.

„Nečakajte, že budeme sponzorovať súkromnú vesmírnu turistiku. To je vec komerčného sektora,“ zdôrazňuje šéf NASA Michael Griffin. K ruskému biznisu sa NASA od začiatku stavala rezervovane. Americkí astronauti nesmeli privítať D. Tita tradičným objatím ako nového návštevníka ISS. Bol pre nich votrelec, ktorý zavadzia pri výskumnom programe.

Rusi naopak z vesmírnej turistiky vyťažili maximum. Je výbornou reklamou pre ich vesmírny program a ruské firmy si spoluprácou so Space Adventures vybudovali v tomto biznise pozíciu lídra. A vymýšľajú ďalšie atrakcie – za príplatok 15 miliónov dolárov môže turista vystúpiť do voľného kozmického priestoru. Za pol druha hodiny stihne jeden oblet Zeme, takže uvidí jej dennú i nočnú pologuľu.

Absolútnou bombou bude oblet Mesiaca. Technicky bude všetko pripravené do roku 2012. Výlet má však jednu podmienku. Treba zohnať dvoch bohatých turistov, ochotných zaplatiť po stovke miliónov dolárov.

Prejdú polročným výcvikom v Rusku, aby zvládli nielen ruštinu, ale aj riadenie lode Sojuz. Pilotovať bude síce ruský kozmonaut, no ak by sa mu čokoľvek stalo, spolucestujúci musia zvládnuť návrat lode na Zem. „Toto je expedícia, žiaden výlet na pláž!“ upozorňuje E. Anderson. Verí, že záujemcov bude dosť.

Virgin verzus Space

Len málokto z ľudí, túžiacich nazrieť do vesmíru, je schopný zaplatiť 15 či viac miliónov dolárov. A kto ich má, môže byť dosť zaneprázdnený, aby strávil päť mesiacov na výcviku vo Hviezdnom mestečku pri Moskve. Napriek tomu čaká šanca skoro pre každého.

Na rok 2009 oznámili dve americké firmy začiatok vesmírnych letov za zlomok ceny. V boji o prvenstvo a historickú prestíž sa stretnú dve spoločnosti. Virgin Galactic britského finančníka Richarda Bransona (cena letenky do 200-tisíc dolárov) a opäť Space Adventures (102-tisíc dolárov).

Scenár letu bude podstatne chudobnejší ako pri orbitálnych výpravách. Jeho cieľom je „len“ prekonať výšku sto kilometrov, čo je podľa Medzinárodnej leteckej federácie hranica, za ktorou sa začína vesmír. Každý, kto ju prekročí, sa stane astronautom.

Turisti budú lietať na dvojstupňových strojoch. Nosné lietadlo najprv vynesie kabínu s cestujúcimi do výšky 20 kilometrov. Tu sa oddelí a zapáli raketový motor. Pasažieri v pohodlných kreslách a špeciálnych skafandroch zažijú trojnásobnú rýchlosť zvuku a po niekoľkých minútach doletia do výšky 130 kilometrov.

Tam už vládne bezváhový stav, temná obloha a zakrivenie zemského povrchu. Po niekoľkých minútach začne stroj zostupovať voľným pádom, v atmosfére prejde do kĺzavého letu a pristane na letisku. Celé dobrodružstvo potrvá od 2,5 do 6,5 hodiny. O skutočnom vesmírnom lete ťažko hovoriť. Kabína zostane po celý čas v zajatí zákonov aerodynamiky.

R. Branson pred pár dňami predstavil maketu stroja SpaceShipTwo, ktorý pripravuje na hviezdny štart. Virgin Galactic objednala päť strojov, ktoré dodá firma Scaled Composites geniálneho amerického konštruktéra Burta Rutana.

Virgin Galactic bude lietať zo základne Spaceport America v Novom Mexiku, Spaceport Sweden pri mestečku Kiruna a uvažuje aj o vybudovaní „kozmodrómov“ v Anglicku a Austrálii.

Space Adventures stavila na tradičnú spoluprácu s Rusmi. Jej suborbitálne stroje Explorer stavia ruský závod Mjasičev. Za sovietskej éry vyrábal strategické bombardéry a podieľal sa na stavbe raketoplánu Buran.

Výrobu financuje Space Adventures spolu s firmou Prodea, ktorá patrí A. Ansariovej. Firmy získali povolenie na štarty Exploreru z letísk v Dubaji a Singapure. Tretí „kozmodróm“ bude v USA. Investície do letísk sa odhadujú na 500 miliónov dolárov.

Kampane už bežia

Odhady trhu s vesmírnou turistikou sú lákavé. Americká konzultačná firma Futron Corporation predpokladá, že turisti minú po roku 2021 jednu miliardu dolárov ročne. Suborbitálne lety a ich 15-tisíc klientov sa na nej majú podieľať 70 percentami. Zvyšok pripadne na orbitálne lety so 60 pasažiermi.

Marketingové kampane rozbehli Virgin Galactic i Space Adventures už dávnejšie. R. Branson oznámil, že prvých dvesto klientov mu už zaplatilo 40 miliónov dolárov. Tradične stavil na osobné čaro, a tak sa zúčastňuje každej akcie svojej galaktickej leteckej spoločnosti.

Aby ukázal, že pripravovaná technika je úplne bezpečná, do prvej posádky okrem seba zaradil svojich rodičov, syna a dcéru. Hviezdou ďalšieho letu má byť Stephen Hawking, britský kozmológ a autor legendárnej Stručnej histórie času. Profesor matematiky z Cambridgeskej univerzity je už desiatky rokov pripútaný na invalidný vozík a komunikuje len cez počítač a hlasový modulátor.

Space Adventures má s kozmickými klientmi viac skúseností. K tým najdôležitejším zatiaľ nepatria súkromné osoby, ale firmy ako Pepsi, Hard Rock Cafe, Oracle a US Airways. Nakupujú najmä lety na ruských stíhačkách MiG-25 alebo strojoch, ktoré sa používajú pri výcviku kozmonautov na simulovanie bezváhového stavu. Unikátne zážitky sú pozornosťou pre obchodných partnerov alebo ceny v propagačných akciách. Od budúceho roku sa môžu rozšíriť aj o lety za hranicu vesmíru.

Hlavných aktérov spájajú detské sny

Priekopníci vesmírnej turistiky majú niekoľko spoločných čŕt. Sú úspešní podnikatelia, svoje firmy viedli nekonvenčnými metódami, ich heslom bolo (a je): „Nič nie je nemožné.“ Väčšina zbohatla v biznise s info-komunikačnými technológiami. A všetci majú okolo päťdesiatky. V čase, keď boli deťmi, súťaž medzi Američanmi a Rusmi o kozmické prvenstvá vyvrcholila pristátím Apolla 11 a posádky Neila Armstronga na Mesiaci. Práve zážitkami z detstva vysvetlil vstup do vesmírneho biznisu zakladateľ Virginu Galactic Richard Branson.

Príkladom kozmického biznismena z IT prostredia je Elon Musk, ktorý zbohatol na systéme PayPal a teraz sa o vesmírnu success story pokúša so spoločnosťou SpaceX. Zakladateľ Amazonu.com Jeff Bezos zasa vyvíja – zatiaľ bez úspechu – komerčné kozmické lode vo svojej spoločnosti Blue Origin. A druhý muž Microsoftu Paul Allen sponzoroval výstavbu stroja SpaceShipOne, ktorý začne v zdokonalenej verzii od budúceho roku voziť vesmírnych turistov vo farbách Virgin Galactic. SpaceShipOne zvíťazil v roku 2004 v súťaži o prestížnu cenu pre konštruktérov súkromných kozmických korábov X-Prize.

Prvú vesmírnu turistku, Američanku iránskeho pôvodu Anousheh Ansariovú inšpiroval televízny seriál Star Trek. V USA, kam emigrovala z Iránu v 70. rokoch po nástupe fundamentalistov k moci, zbohatla vďaka úspechu s firmou Telecom Technologies. Jej let v ruskej lodi Sojuz sprostredkovala adrenalínová cestovná agentúra Space Adventures, patriaca Ericovi Andersonovi. Jemu detský sen o lete do vesmíru prekazil zlý zrak. A keď sa ako vysokoškolák ocitol vďaka grantu v NASA, pochopil, že do vesmíru sa v raketopláne v jej farbách nemá šancu dostať ani ako turista. Ale vymyslel spôsob, ako tam poslať iných.

Výpočet hlavných aktérov vesmírnej turistiky uzatvára Burt Rutan, azda najobdivovanejší americký konštruktér súčasnosti. Jeho detský sen zhmotňuje stroj SpaceShipOne, ktorý vznikol v jeho firme Scaled Composites. Každý rok v nej navrhnú aspoň jedno nekonvenčné lietadlo, z ktorých mnohé držia svetové rekordy. Napríklad v lietadle GlobalFlyer miliardár a dobrodruh Steve Fossett bez doplňovania paliva obletel zemeguľu.

Trh suborbitálnych letov

PRAMEŇ: Futron

Foto – Profimedia.cz, SITA/AP

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.