Nie každá pripomienka zákazníka skončí u vývojárov

15155
01.07.2003 / MARTIN BABIAK

Snaha získať konkurenčnú výhodu vedie producentov malých firemných aplikácií k tvorbe rôznych rozširujúcich modulov. K základnému balíku pokrývajúcemu vedenie účtovníctva, skladové hospodárstvo alebo mzdy pribúdajú napríklad moduly na komunikáciu s elektronickými pokladnicami či bankovou inštitúciou alebo moduly na generovanie tlačových zostáv, riadenie výroby, finančnú analýzu a kontrolu.

Tieto bonbóniky sú v zásade určené pre dva typy zákazníkov. Prví chcú lacnú základnú aplikáciu povýšiť na systém pripomínajúci komplexné podnikové riešenie. Druhí majú na softvér špecifické požiadavky súvisiace s predmetom ich činnosti.

Pre tento typ zákazníka sú na trhu aj špecifické riešenia. Okrem pomerne rozšírených reštaurácií, lekární, hotelových recepcií existujú ešte špecifickejšie. Napríklad Kros, s.r.o., Žilina má v ponuke softvér pre spoločenstvá vlastníkov bytov a Datalock, a.s., Bratislava informačný systém miest a obcí.

Odkiaľ prichádzajú podnety

Rozširujúce moduly podľa riaditeľa Krosu Alexandra Matiščíka vznikajú ako sonda na otestovanie reakcie trhu, pričom ich vývoj pokračuje len v prípade, keď sa uchytia.

Producenti sa môžu napríklad inšpirovať veľkými systémami. Keďže sú kvalitne spracované a štandardizované, tieto vlastnosti sa do modulov malých riešení prenesú skôr, čo je podľa A. Matiščíka výhoda.

Najväčším zdrojom nápadov je spätná väzba zákazníkov firmy. Pripomienok býva toľko, že na ich zapracovanie by výrobcovia museli zviacnásobiť počet programátorov, podotýka riaditeľ spoločnosti Cígler Software Slovakia, a.s., Bratislava Dušan Peško.

Dušan Peško: Programátori a analytici sa musia venovať predovšetkým existujúcim kľúčovým produktom. Okrem toho zákaznícke podnety sú v detailoch často protichodné. „Pokiaľ firma akceptuje spätnú väzbu, musí ísť o početnú skupinu podobných pripomienok alebo to musí byť vyslovene trefný postreh,“ dodáva A. Matiščík.

Inšpiráciou môžu byť aj legislatívne zmeny. Typickým príkladom sú moduly na komunikáciu s registračnými pokladnicami, ktoré sa na trhu objavili po zavedení zákonnej povinnosti pre obchodníkov.

Niektoré firmy sa pre vývoj rozširujúceho modulu rozhodnú po tom, ako samy nájdu komerčne zaujímavú trhovú medzeru. Keďže práve takéto iniciatívy produkujú najviac trhom odmietnutých krokov do prázdna, prípadní záujemcovia by si na ne mali dať väčší pozor.

Naopak klasické marketingové výskumy ako zdroj podnetov na vývoj nových modulov sú v prípade výrobcov malých systémov veľmi zriedkavé.

Na scénu prichádzajú vtedy, keď si firma napriek všetkým primárnym informáciám nie je istá a chce znížiť riziko rozhodovania.

Pozor na nástrahy

Na vývoj nového rozširujúceho modulu musí výrobca vyčleniť programátorov a analytikov. A to je často problém, pretože ako pripomína D. Peško, firmy majú dosť práce s existujúcimi kľúčovými produktmi. Okrem toho, že ich zamestnávajú legislatívne zmeny, musia riešiť rôzne kolízie, ktoré sa vyskytnú pri používaní programu. To, aké kapacity vyčlení výrobca na vývoj novinky, preto vypovedá aj o dôvere v trhový potenciál danej myšlienky.

Distribúcia hotového modulu závisí predovšetkým od jeho obchodnej atraktivity. Výrobca ju môže pripojiť k zabehnutému produktu ako bezplatný bonus alebo ju predávať samostatne.

Nie všetky rozširujúce moduly majú špičkovú kvalitu. Niektoré vznikali ako „týždňovky“ a „jednochlapovky“, takže nie sú úplné a nevynikajú používateľským pohodlím. Ďalšie takéto aplikácie sú v záverečných fázach životného cyklu. V minulosti sa dobre predávali, ale dopyt po nich opadol. Programy sú síce funkčné, ale o ich ďalšom vývoji sa neuvažuje. Výrobcovia ich držia v ponuke pre zvyškový trhový potenciál a z marketingových dôvodov.

Týmto nástrahám sa dá vyhnúť. Používateľ môže dodávateľa požiadať o predvedenie produktu, prípadne o časovo obmedzené testovanie.

Čo bude ďalej

Mimoriadne úspešné samostatné moduly, napríklad home banking, sa po čase stávajú súčasťou kmeňových systémov. Prichádza však aj k opačnej situácii, ako v prípade modulu pre pobočkové spracovanie údajov, ktoré pri zlacňovaní internetového pripojenia stráca zmysel. „Ľudia už nemajú záujem byť off-line,“ vysvetľuje D. Peško. Podľa neho je aj novinka posledných troch rokov – riešenia internetových obchodov – za zenitom. Nové internetové obchody sa budujú na špecializovaných technológiách, s ktorými rozširujúce moduly malých systémov nemôžu súťažiť.

Šéf Krosu A. Matiščík odhaduje, že v krátkom čase sa rozšíria napríklad moduly na automatizáciu zaúčtovania bankových výpisov. Rozmach používania elektronického podpisu zasa podľa D. Peška podporí nástup modulov na prijatie a evidenciu elektronických dokumentov.

    Knihy jázd s GPS už semafory poznajú
    Jedným z rozširujúcich modulov malých firemných systémov sú knihy jázd. Keďže služobné autá sa často využívajú na súkromné účely, musí si moderná kniha jázd vedieť „vymýšľať“. Takzvané generovanie jázd je obľúbené najmä medzi menšími firmami a keďže predstavuje balansovanie na hrane zákona, výrobcovia na túto funkciu v reklamných prospektoch upozorňujú veľmi opatrne.
    Pokročilé knihy jázd dokážu spolupracovať s digitálnymi automapami, pričom technický vrchol predstavuje prepojenie knihy, automapy a satelitného pozičnému systému GPS. Detské choroby už tieto riešenia majú za sebou – napríklad zastavenie na semafore už nechápu ako koniec jednej a začiatok druhej jazdy. Podnikom s rozsiahlejším vozovým parkom môžu preto GPS systémy napojené na ekonomický softvér priniesť významné úspory. Podľa riaditeľa jedného z dodávateľov, spoločnosti A-Cory, s.r.o., Čadca, Miroslava Kufu, sa takáto investícia môže vrátiť už v priebehu niekoľkých mesiacov. 

Foto – Milan Illík

Pridaj na facebook delicious linked in pošli na vybrali.sme.sk pošli na twitter

Diskusia (0 reakcií )

kurzový lístok ECB, 16.05.2012
Mena Hodnota Zmena (%)
Česká republika CZK 25.46 0.25595
Maďarsko HUF 294.32 0.87398
USA USD 1.2738 -0.97177

Viac kurzov ECB