Roaming je drahý. K inému záveru pri pohľade na cenníky volaní z mobilu doma a v zahraničí prísť nemožno. Drahý je pre každého volajúceho, nezávisle od jeho finančnej situácie.

Drahý je pre dovolenkára, ktorý chce zatelefonovať domov, že prežil ďalší pekný deň pri Jadrane. Drahý je pre biznismena, ktorý na diaľku rozdáva úlohy a kontroluje ich plnenie. No ak má vysoká cena byť jediný dôvod na reguláciu roamingu, nestačí to.

Na svojich vnútorných trhoch čelia mobilní operátori čoraz väčšej konkurencii. O zákazníka sa najnovšie uchádzajú i poskytovatelia bez vlastnej siete, takzvaní virtuálni operátori.

Mobilné telekomy preto, logicky, zarábajú tam, kde sa to dá, a toľko, koľko sa dá – roaming je na to ideálna príležitosť. Dopyt po ňom rastie, a pritom ho ešte stále možno považovať za komfort. Prémiovú službu, za ktorú sa vo všeobecnosti, nielen v telekomunikačnom biznise, platieva vyššia cena.

Roaming je ešte stále luxus aj preto, lebo existujú iné možnosti, ako sa zo zahraničia spojiť s domovinou. Kto chce na Slovensko telefonovať lacnejšie ako z mobilu, môže použiť napríklad volaciu kartu Slovak Telekomu. Alebo si kúpiť prepaidovú kartu miestneho mobilného operátora. Kto však chce ušetriť, musí sa trochu ponamáhať. A to je v čase, keď rozmaznaný konzument v každom smere zlenivel, takmer kacírska predstava.

To, že Európska komisia si zasadla na roaming, sa dá vysvetliť jedine snahou zapáčiť sa obyvateľom starého kontinentu. Inak povedané, populizmom.

Ľudí vysoké ceny hnevajú a Európska únia si potrebuje šplhnúť u občanov, ktorí sú skeptickí a Brusel má občas problém zdôvodniť a odkomunikovať zmysel vlastnej existencie. Úradníci a europoslanci si zavedením administratívnych cien zlepšia imidž dvojnásobne: zlacnia roaming a klepnú po prstoch pažravým telekomom.

O populistickom pozadí svedčí zjednodušená regulačná schéma. Prečo sa uvažuje o jednotnej maloobchodnej cene pre celú Európsku úniu? Veď nájsť tovar alebo službu, ktorá by sa v krajinách EÚ predávala za tú istú cenu, je pomerne veľký problém.

Prečo sa odhliada od lokálnych špecifík 27 členských štátov únie, ktoré sa podpisujú pod reálne náklady operátorov? Kde ostala debata o primeranom zisku? A prečo nestačí – keď už sa únia rozhodla zasiahnuť do cien roamingu –, aby regulovala iba veľkoobchodnú tarifu, ako sa to robí pri mobilných službách na národných trhoch?

Odpoveď je jasná. Na akékoľvek iné riešenie vrátane toho spravodlivého voči operátorom – hoci by viedlo k rovnakým výsledkom – nemá euroúradnícka mašinéria dosť síl, schopností a najmä trpezlivosti.

© 2007 TREND Holding, spol. s r.o.