Od Profesie po LinkedIn

Kde firmy surfujú po nových ľuďoch

03.12.2007 / Gabriela Jarošová

Internet dáva firmám nielen možnosti, ako nábor spestriť, ale aj nové miesta, kde pracovníkov hľadať. KPMG, IBM či PA Consulting už skúšajú lákať nových zamestnancov prostredníctvom 3D sveta Second Life. V ňom si firmy otvárajú pobočky a ľudia žijú, bavia sa a pracujú cez svojich virtuálnych dvojníkov.

Ako sa ich snažia získať? Napríklad tradičným náborom v netradičnom – virtuálnom prostredí, kde záujemcovia mohli klásť rôzne otázky pracovníkom firmy a cez webstránku vyplniť online prihlášku.

Alebo simuláciami scenárov, do ktorých by sa ako zamestnanci dostali. Rovnako ako pri videách používaných firmami pri nábore takto kandidáti získali prehľad, ako spoločnosti fungujú. A z pasívnych účastníkov sa stali riešitelia situácií, ktoré nastávajú v reálnom firemnom živote.

Nie každý je prívržencom takéhoto náboru. „Je to hlúposť, lebo normálni ľudia na to nemajú čas. Dosť ich zamestnáva skutočný život,“ tvrdí šéf PR agentúry Neopublic Porter Novelli Štefan Vadocz.

Nevie si predstaviť, že by lietal po Second Life, navštívil virtuálnu PR agentúru a snažil sa lanáriť niekoho, o kom nič nevie. Virtuálny svet je bublina, ktorá získava kredibilitu tým, že si tam firmy vytvárajú zastúpenia, mieni.

Súvisiace články

Rozhodiť siete

Iným miestom na lov talentov vo virtuálnych vodách sú sociálne siete ako Facebook, MySpace či LinkedIn, na ktorých sa stretávajú milióny ľudí z celého sveta. Ich účastníci vytvárajú v rámci nich rôzne komunity, ktoré spája škola, práca rodina či priatelia a známi. Spoznávajú sa, flirtujú alebo sa bavia o práci.

Prečo práve tam hľadajú niektoré firmy nových zamestnancov? Pretože odporúčania a informácie od známych sú aj v bežnom živote dobrým spôsobom náboru. Inak to nie je ani v kyber svete.

Sociálne siete neslúžia len na „zabíjanie času puberťákmi“. Napríklad na Facebooku si firmy vytvárajú vlastné uzavreté komunity a LinkedIn zase slúži na budovanie profesionálnych kontaktov medzi odborníkmi z rôznych oblastí.

Prehľadávaním takýchto sietí sa môžu firmy dostať k talentovaným ľudom, ktorých by na pracovných portáloch nenašli. Napríklad aj preto, lebo sú na svojej súčasnej pracovnej pozícii spokojní alebo sa ešte neodhodlali pre zmenu.

Cez sieť LinkedIn dostal pracovnú ponuku aj marketingový manažér Accenture Marek Gešo. Známy z Poľska ho odporučil pražskej firme. Hoci išlo o ponuku z jeho brandže, odmietol ju, lebo ho nezaujala.

Zamestnávatelia vedia potenciálneho zamestnanca cez sociálne siete nielen hľadať, ale aj „oťuknúť“. Stačí sa pozrieť na jeho kontakty, pracovné skúsenosti a bývalých spolupracovníkov či šéfov poľahky nájdu.

Nie tak jednoducho

„Nemyslím, že je to úplne zlý nástroj, pretože ľudia veria svojim známym,“ mieni D. Jakuš z portálu Profesia.sk, ktorý je sám zaregistrovaný na portáli LinkedIn. No otázka je, ako ich využiť bez zneužitia. Ľudia neradi pôsobia v cudzom záujme alebo pracujú ako agenti práce pre niekoho iného, vysvetľuje.

Šéf PR agentúry Neopublic Porter Novelli Štefan Vadocz sa na LinkedIn pokúšal hľadať nových ľudí už trikrát. Prvý inzerát zadal zhruba pred rokom, posledný uplynulý týždeň. „Systém odporúčania fungoval. Našli sme niekoľko vhodných kandidátov,“ hovorí. No tí buď nevyhovovali predstave firmy, alebo sa nechceli vzdať svojej súčasnej práce.

Pri hľadaní potenciálnych zamestnancov na LinkedIn narazil Š. Vadocz aj na šéfa Profesie, ktorý ho odporučil na svoju webstránku. No z tisícok životopisov vyhovovali len traja kandidáti a nakoniec pohovormi neprešiel ani jeden.

„Pracovné portály nefungujú,“ hovorí šéf PR agentúry z vlastnej skúsenosti. Minimálne nie v jeho brandži. Firmy, ktoré podnikajú v segmente biznis služieb, sa musia spoliehať na odporúčania. Preto sú pre nich užitočnejšie ako jobportály a sociálne siete, či už v reálnom alebo virtuálnom svete, uzatvára.

Najlepšie sa Š. Vadoczovi osvedčili blogy. Hoci vôbec neboli o hľadaní nových zamestnancov, ale o témach z pracovnej oblasti. Ľudia, ktorí si ich čítali a naša firma ich zaujala, sa nám jednoducho rozhodli poslať svoje životopisy, hovorí šéf Neopublicu. Po dobrom príspevku na blogu firma dostáva štyri až päť životopisov.

Čo by vás motivovalo pozrieť si videoprofil priložený k životopisu?

(%)