Tim Berners-Lee by v súčasnosti mohol atakovať pozíciu najbohatšieho muža planéty, prezidenta Microsoftu Billa Gatesa. V roku 1990 mal jedinečnú príležitosť patentovať technológiu World Wide Webu (WWW). Rozhodol sa však sprístupniť ju všetkým a urobiť tak svet lepší a bohatší.

Idealistické zámery T. Bernersa-Leeho neopúšťajú ani pri vývoji novej generácie takzvaného sémantického webu, ktorá má do internetu vniesť prvky umelej inteligencie. Web budúcnosti by mal nielen spájať jednotlivé dokumenty hypertextovými linkami, ale aj rozpoznávať zmysel informácií a logické súvislosti.

Nadstavba súčasného webu

Sémantický web nie je nový virtuálny svet, ale nadstavba súčasného webového priestoru. Hlavnú úlohu vo jeho vývoji zohráva konzorcium World Wide Webu (W3C), ktoré vedie T. Berners-Lee.

Tvorca internetového hypertextového systému Tim Berners-Lee považuje súčasný web napriek fenomenálnemu úspechu za adolescenta, ktorý nikdy nesplnil pôvodné očakávania.

Väčšina súčasného internetového obsahu má podobu textových a grafických informácií prispôsobených ľuďom na čítanie. Počítače mu však „nerozumejú“, a preto s ním nevedia zmysluplne pracovať.

Počítaču zrozumiteľný význam by mal informácii na WWW stránkach dať jazyk XML (eXtensible Markup Language). Vďaka nemu počítač pozná, či daná informácia reprezentuje text, zvuk, obrázok alebo video. Databázová technológia RDF (Resource Description Framework) potom jednotlivým druhom informácií priradí význam z hľadiska určitých vlastnosti (napríklad brat niekoho, autor niečoho).

Vzťahy a logické súvislosti v sémantickom webe vytvorí ontologický súbor, ktorý formálne definuje vzťahy medzi termínmi a umožňuje tak počítaču urobiť rozhodnutie - napríklad či sú splnené všetky podmienky na uskutočnenie komerčnej transakcie.

Všetko zabezpečia agenti

Použitím XML, RDF a ontológie vzniká prostredie, ktoré zefektívni vyhľadávanie cez bežný webový prehľadávač, pretože rozozná rozdiel napríklad medzi elektrickým vedením a vedením firmy alebo medzi telefónnym a poštovým smerovým číslom.

Zložitejšie úlohy budú v sémantickom webe vykonávať softvéroví agenti. Vyhľadajú napríklad dodávateľa s najnižšou cenou alebo s najbližším sídlom k určitému miestu. Ak agent príde na webovú stránku predajcu, nerozozná iba kľúčové slová (predaj, elektronika, obchod, technika), ale dokáže zistiť aj otváracie hodiny, dostupnosť tovaru alebo čas, keď sa možno s predajcom osobne stretnúť.

Softvérových agentov možno využiť aj pri príprave pracovnej cesty či dovolenky. Agent preskúma webové stránky a vráti sa s relevantnými informáciami – harmonogramom odletov a príletov, možnosťami ubytovania či predpoveďou počasia. Okrem toho môže zabezpečiť rezerváciu leteniek a nocľahu či vypožičanie auta.

Sémantický web bude možné využiť vo vede a výskume. Väčšina vedeckých objavov a pokroku pramení z kombinácie existujúcich znalostí z rôznych odborov, pretože súčasný výskum je zvyčajne interdisciplinárny. Sémantický web pomôže vedcom z rôznych odborov lepšie komunikovať a v priebehu hodín vyhodnotiť viac kombinácií údajov, ako dokáže jeden človek zvládnuť za celý život.

Rýchle vyhodnotenie informácií sa uplatní aj v medicíne. Kým bude lekár v počítači vypisovať predpis, softvérový agent môže overiť, či je daný liek vhodný na stanovenú diagnózu. Okrem toho v zdravotných záznamoch zistí, či pacient berie aj iné lieky a či ich možno užívať súčasne s predpisovaným prípravkom.

Ďaleko od reality

T. Berners-Lee predpovedá, že sémantický web spôsobí rovnakú revolúciu ako jeho predchodca v 90. rokoch. Analytik Giga Information Group Uttam Narsu si však myslí, že zavedenie sémantického webu je nad personálne a finančné možnosti W3C konzorcia. Podľa neho by sa mali riešiť aktuálnejšie problémy.

Predstavitelia Microsoftu, IBM a BEA Systems upozorňujú na stagnáciu vývoja webových služieb. Microsoft sa snaží presadiť vlastný model vzdialeného využívania aplikácií .Net a Sun Microsystems prišiel s iniciatívou Sun ONE (Open Net Environment). Oracle chce poskytovaním softvéru ako služby v priebehu troch až piatich rokov vytvoriť polovicu tržieb.

Webové služby neznamenajú iba zmenu vo vnímaní a používaní softvéru. Týmto termínom sa označuje aj nový druh služieb postavených na spolupráci viacerých webových serverov. Webové služby využíva napríklad americká banka Putman Lovell Securities. V minulosti správy analytikov smerovali na distribučné oddelenie, kde ich podľa tém rozdeľovali a posielali potenciálnym záujemcom.

V súčasnosti píše analytik správu priamo na webovú stránku, ktorá komunikuje so stránkou prevádzkovanou ďalšou firmou. Na nej sú témy správy automaticky porovnané s informáciami získanými z ďalšej webovej stránky. Správa je napokon odoslaná všetkým záujemcom, ktorí by o ňu podľa zadaných preferencií mohli mať záujem.

Predstavitelia W3C tvrdia, že webové služby sú preceňované a podľa nich ide o rovnako experimentálnu vec, ako je sémantický web. Sám T. Berners-Lee však pripúšťa, že nástup novej generácie webu bude pravdepodobne pomalší ako v prípade jeho predchodcu: „Nemáme sa kam ponáhľať. Teoretici potrebujú čas, aby sa presvedčili, že nie sme šialenci, a používatelia si tiež potrebujú nové myšlienky najprv overiť v praxi a pomaly si na ne zvyknúť, než ich začnú denne používať.“

FOTO – CERN, ARCHÍV