Vaše meno: Komu: Popis: Opíšte text z obrázku:

	Váše meno: Váš e-mail: Popis chyby: Opíšte text z obrázku:

• Veľkosť textu
• Poslať e-mailom
• Oznámiť chybu
• Vytlačiť
• Diskusia (0 reakcií)

Je to paradoxné. Ochota jednotlivcov položiť život za iných zvyšovala šancu ľudských skupín, aby prežili a rozvíjali sa. A to, čo voláme kultúra, sa zasa rozvinie a udrží iba nad určitou hustotou populácie.

Časopis Science uverejnil dve štúdie, ktoré analýzou života lovcov-zberačov na úsvite civilizácie odhalili dodnes platné pravidlá fungovania skupín. Samuel Bowles z Inštitútu v Santa Fe (Nové Mexiko, USA) skúmal význam sebaobetovania pre ľudský rod a Mark Thomas s Adamom Powellom a Stephenom Shennanom z Univerzitného kolégia v Londýne sa bližšie pozreli na korene kultúry.

Oneskorená kultúra

Najstaršie známe kosti nášho druhu, anatomicky moderného človeka Homo sapiens, majú zhruba dvestotisíc rokov. Našli sa v Etiópii. Najstaršie známe doložené prejavy kultúry však dosahujú iba polovicu tohto veku. A vyspelejšie, napríklad umenie, necelú štvrtinu. Prečo?

Myslelo sa, že tieto stupne signalizujú zmeny v mozgu, mentálny „veľký skok vpred“. Lebky na to však nepoukazujú. Podľa evolučného genetika a antropológa M. Thomasa z Univerzitného kolégia v Londýne je vysvetlenie prozaickejšie: kultúrny vývoj sa urýchľuje v skupinách, kde rastie počet ich členov. Rozhodovali o ňom teda výkyvy pravekej demografie.

Pomalosť kultúrneho vývoja druhu Homo sapiens potvrdzuje aj S. Bowles. Uvádza až priemerné 14-percentné straty vo vojnách lovcov-zberačov. Klimatické výkyvy pritom obmedzovali prírodné zdroje, čo vyostrilo ich konflikty. Naopak, v mieri populácia lovcov-zberačov rástla o vyše dve percentá ročne.

Regionálne prestávky

Rôzne pohľady na dve podobne prevŕtané ulity morského mäkkyša z jaskyne Skhul v Izraeli spred vyše stotisíc rokov. Táto jaskyňa je na rozdiel od blomboskej pomerne vzdialená od mora.

Za príznaky kultúry považujeme ozdoby tela, symboly, zložené kamenné nástroje, lepšie zbrane, zárodky diaľkového obchodu, maľby, sošky a prvé hudobné nástroje. V Európe a Západnej Ázii sa objavili s príchodom Homo sapiens na územie neandertálcov pred 90- až 40-tisíc rokmi. Naopak, na Sibíri, v Južnej a Východnej Ázii, Austrálii a v Afrike (paradoxne, odtiaľ prišiel Homo sapiens) sa ujali až o desaťtisíce rokov neskôr.

Ak by „kultúrnosť“ vyplynula iba zo zmeny mozgu, kultúra by mala trvale expandovať. Ale kultúra sa neraz objavila, zmizla a zasa objavila po dlhom čase. A mnohí antropológovia sa domnievajú, že mozgové kapacity druhu Homo sapiens – a možno aj neandertálcov – „mali“ na kultúru od začiatku. Tá sa však naplno rozvinula až oveľa neskôr. Prečo kultúra stotisíc rokov meškala za anatómiou?

Riziko málopočetnosti

Kus červeného okru z juhoafrickej jaskyne Blombos neďaleko Kapského Mesta spred približne 75-tisíc rokov ilustruje zrod symbolického vyjadrovania ľudského druhu Homo sapiens.

A. Powell s kolegami skúmal populačno-kultúrny vývoj. Modelovali populácie, kde jednotlivci dedia a učia sa kultúrne prvky od členov vlastnej skupiny alebo pri migrácii či inom kontakte s cudzími skupinami. Zistili, že v malých skupinách existuje značné riziko straty kultúrnych prvkov.

Najdôležitejším faktorom rozvoja kultúry nie je čas, ale hustota skupín (subpopulácií) a migrácia medzi nimi. Na kultúrne vynálezy a ich udržanie a prenos treba určitý minimálny počet ľudí. Inak vládne náhoda. Model úspešne vysvetľuje priestorové a časové trendy objavenia sa kultúry v rôznych častiach sveta.

Samozrejme, vzťah populačnej hustoty a kultúry môže byť obojsmerný – výhody kultúry prispievajú k zvýšeniu počtu obyvateľov. Počet Homo sapiens síce spočiatku silne kolísal, ale od začiatku produkcie potravín ľudí celkove iba pribúda.

Foto - Profimedia.cz, Marian Vanhaeren, Francesco D´errico, Science