66086>

Liečba rakoviny, medicínske a priemyselné zobrazovanie, meracie prístroje, nové výrobné procesy a materiály alebo internetová služba www. Množstvo objavov v týchto kategóriách majú na svedomí vedci zaoberajúci sa fyzikou častíc. Profesionáli v odbore, odetí v bielych rovnošatách, pracujú už vyše päťdesiat rokov pod príbytkami nič netušiacich Švajčiarov.

Proces bádania v CERN-e je na prvý pohľad jednoduchý. V kruhovom tuneli pod zemou, v tzv. urýchľovači, sa rozbehnú dve častice (napríklad protón a elektrón) proti sebe. Ich smer a rýchlosť v útrobách tunela udržiavajú výkonné magnety.

Po dosiahnutí požadovanej rýchlosti (blízkej rýchlosti svetla) sa častice zrazia, pričom zrážku monitorujú špeciálne detektory. Pri kolízii sa uvoľňuje energia a vznikajú nové častice, aj keď len na okamih.

Práve správanie dobre známych čiastočiek po kolízii vo vysokej rýchlosti nám veľa napovedá o základných princípoch fyziky. Výsledkom sú nielen poznatky pre užitočné technológie, neskôr používané bežnými ľuďmi, ale aj možnosť nahliadnuť do okamihov tesne po zrode vesmíru, tzv. veľkého tresku.

Kľúčom k úspechu je čo najvyššia rýchlosť častíc, a tak sa momentálne finišujú práce na zatiaľ najvyspelejšom urýchľovači menom LHC. Toto monštrum je umiestnené 50 až 175 metrov pod zemou v tuneli s priemerom takmer štyri metre a s obvodom 27 kilometrov (častice absolvujú kompletné koliesko jedenásťtisíc ráz za sekundu).

Po obvode je rozmiestnená vyše tisícka supravýkonných magnetov, ktoré pri práci spotrebujú viac elektriny ako stredne veľké mesto. Celý komplex musí byť chladený (na približne mínus 270 °C), čo zabezpečuje pár desiatok ton tekutého hélia.

V tuneli bude umiestnených päť rôznych detektorov so samostatnými pracoviskami, každé za niekoľko desiatok miliónov eur. Po svojom spustení v novembri bude LHC produkovať jedno percento z celého objemu informácií na svete – dostatok na zahltenie viacerých supervýkonných počítačov.

Už o pár mesiacov by sme sa teda mohli dozvedieť, či sme sa o začiatku sveta nemýlili. LHC nám však nemilosrdne predostrie aj jeho pravdepodobný koniec.

Medzi dvadsiatimi štátmi aj Slovensko

CERN, inštitút časticovej fyziky a laboratórium, vznikol v rokoch po druhej svetovej vojne počas boomu nadnárodných organizácií. Zámer aj dnes zostáva čisto vedecký, no najnovšie technológie a postupy si aj tak vždy stihne prvá vychutnať armáda. K zakladajúcim štátom sa postupne pripájali ďalšie ambiciózne krajiny. Slovensko sa stalo členom organizácie v roku 1993. Viceprezidentom Rady CERN sa v januári 2007 stal Slovák Branislav Sitár.

Môžeme sa tak zaradiť do úzkej skupiny dvadsiatich členov, ktorá financuje pomerne drahé vybavenie laboratórií. Celé zariadenie však vďaka svojej jedinečnosti využívajú skupinky vedcov z miest a univerzít z každého kontinentu, bez ohľadu na členstvo ich domoviny v CERN-e. Nemalé náklady na pokusy si už však každý hradí sám.

Foto – CERN